Kapan

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 39°12′04″S 46°24′54″V / 39,201111°S 46,415°V / 39.201111; 46.415
Kapan
Kafan, Ghapan,
mesto
Kapan coll-13.jpg
Coat of Arms of Kapan.jpg
Erb
Štát Arménsko Arménsko
provincia Sjunik
Nadmorská výška 910 m n. m.
Súradnice 39°12′04″S 46°24′54″V / 39,201111°S 46,415°V / 39.201111; 46.415
Rozloha 36 km² (3 600 ha)
Obyvateľstvo 42 600 (2016) [1]
Hustota 1 183,33 obyv./km²
Poloha mesta na mape Arménska
Red pog.svg
Poloha mesta na mape Arménska
Wikimedia Commons: Kapan
Webová stránka: [2]
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kapan[1] (iné názvy: do roku 1990 Kafan, Ghapan, armén. Կապան) je mesto na juhovýchode Arménska. Mesto je významné centrum banského a hutníckeho priemyslu, spracúva sa v ňom meď a farebné kovy. Nachádza sa tu i nábytkársky, textilný a potravinársky priemysel.[1] Názov mesta pochádza z arménskeho slova kapel (zamknúť) a odkazuje na okolité pohoria, ktoré sa zbiehajú k mestu. Významné je pohorie Chustup.[2] Mestom preteká rieka Vochči a jej prítok Vačagan. Mesto sa nachádza neďaleko hraníc s Azerbajdžanom. V roku 2020 bolo mesto hlavným mestom mládeže Arménska.[3][4][5] V meste sídli futbalový klub Gandzasar Kapan FC.

História[upraviť | upraviť kód]

Pohorie Chustup za mestom
Kláštor Vahanavank neďaleko mesta

Pôvodné mesto Kapan sa nachádzalo asi 15 kilometrov severne od súčasného sídla. V ranom období arménskych dejín sa na území rozprestieralo Veľké Arménsko, neskôr kontrolu nad územím prevzala Perzská ríša. Prvé písomné zmienky o meste pochádzajú z 5. storočia. V 7. storočí sa do oblasti dostali moslimskí Arabi. V roku 970 sa po tom, čo do mesta presídlil kráľ Smbat I. Kapan stal hlavným mestom bagratovských sjunikských a bachkských kráľov. V roku 1003 mesto dobyli Seldžuci a mesto začalo upadať, až sa z neho stala obyčajná obec. Po páde seldžuckej moci nad územím mesta dočasne vládli Mongoli a turkickí Kara Kojunlu a Ak Kojunlu. V 16. storočí v Perzii povstala nová dynastia Safíjovcov, ktorá po bojoch s Osmanmi získala aj Kapan. V 18. storočí sa Kapan stal strediskom arménskych národnooslobodzovacích bojov proti Perzii a tureckým dobyvateľom, významnou osobnosťou bol Davith-Bek. Mesto v nasledujúcom období spadalo pod Karabašský chanát, ktorý podliehal Perzii. Po uzavretí Golestánskej mierovej zmluvy v roku 1813 sa mesto stalo súčasťou Ruskej ríše a do oblasti sa presťahovalo viacero arménskych rodín z iránskych území. Súčasné mesto vzniklo v 19. storočí zlúčením niekoľkých obcí. Po prvej svetovej vojne a rozpade Ruskej ríše si územie nárokovali Prvá arménska republika i Azerbajdžanská demokratická republika, po príchode Sovietov sa stalo súčasťou Arménskej sovietskej republiky (a dočasne Zakaukazskej socialistickej federatívnej sovietskej republiky).[6] V sovietskej ére mesto zažilo značný rozmach spôsobený s príchodom baníctva a hutníckeho priemyslu.[2] V roku 1938 bolo sídlo povýšené na mesto.[1] Od roku 1991 je súčasťou Arménska.

Pamiatky[upraviť | upraviť kód]

V blízkosti mesta sa nachádza Kláštor Vahanavank s Chrámom svätého Gregora Lusavoriča. Založený bol začiatkom 10. storočia, neskôr v 12. – 13 storočí bol prebudovaný a v 20. storočí prešiel čiastočnou[2] rekonštrukciou. O čosi ďalej sa nachádza aj Kláštor Tatev. V blízkosti mesta sa nachádzajú aj ruiny pevnosti Bagaberd zo 4. storočia. Zničená bola v roku 1170,[1] no ešte v 18. storočí sídlila ako sídlo Davith-Beka. V areáli mesta sa nachádza Šikahoghská rezervácia, kde žije veľké množstvo vzácnych druhov. V rezervácii sa nachádza aj zachovaný stredoveký kamenný most. V samotnom meste sa nachádza viacero pamätníkov, medzi nimi pamätník arménskej genocídy, pamätník druhej svetovej vojny, či cintorín vojny o Náhorný Karabach.[4]

Galéria[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. a b c d Kapan In: Encyclopaedia Beliana [online]. Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-04-23]. Dostupné online.
  2. a b c Kapan ԿԱՊԱՆ In: DUNBAR, William:. Georgia, Armenia & Azerbaijan. 4. vyd. [s.l.] : Lonely Planet Publications Pty Ltd, 2012. ISBN 9781743213032.
  3. Kapan City named 2020 Youth Capital of Armenia [online]. armenpress.am, [cit. 2020-04-23]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. a b Kapan [online]. armeniadiscovery.com, [cit. 2020-04-23]. Dostupné online. (enl)
  5. WAKSMUNDZKI, Leszek Wojciech. Armenia: Przewodnik vydavateľ=Oficyna Wydawnicza "Rewasz". [s.l.] : [s.n.], 2013. ISBN 978-83-62460-35-9. S. 214. (po poľsky)
  6. Historica. Jedinečný atlas svetových dejín s viac ako 1200 mapami. 1. vyd. Bratislava : Slovart, 2011. 512 s. ISBN 978-80-556-0487-9. S. 355 – 357.