Karel Pichlík

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Karel Pichlík

Karel Pichlík (* 2. marec 1928, Praha; † 16. apríl 2001, Praha) bol český historik, spolupracovník Masarykovho ústavu AV ČR. V historickej práci sa zameriaval sa na české a slovenské dejiny 20. storočia a na dejiny rakúsko-uhorskej a česko-slovenskej armády. V r. 1968 sa angažoval v redakčnej rade časopisu „Dějiny a současnost“ za čo mu počas normalizácie zakázali publikovať. Patrí do skupiny pôvodných signatárov Charty 77.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1947 zmaturoval na reálnom gymnáziu v Prahe na Vyšehrade. V tom istom roku vstúpil do KSČ. V rokoch 19491953 študoval históriu na Filozofickej fakulte Karlovej Univerzity v Prahe. Po ukončení štúdia zostal na katedre histórie ako asistent a neskôr odborný asistent. V roku 1958 nastúpil ako vedecký pracovník do Vojenského historického ústavu v Prahe. V rokoch 19591965 a 19681969 bol členom redakční rady časopisu Dějiny a současnost. V roku 1962 získal titul kandidáta vied (CSc.), roku 1967 doktorát filozofie (PhDr.). Habilitoval sa roku 1968, ale z politických dôvodov bol menovaný za docenta až v roku 1990.

Po invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968 bol ako stúpenec spoločenských a politických reforiem nazývaných Pražská jar prenasledovaný normalizačným režimom. V roku 1969 bol vylúčený z KSČ a prepustený z Vojenského historického ústavu. Mnoho rokov mu bola zakazovaná nielen vedecká, ale aj akákoľvek iná kvalifikovanejšia práca. V rokoch 1970 až 1988 pracoval ako pomocný robotník ( o. i. aj ako odčítavač stavu vodomerov) v podniku Vodné zdroje. Práci vo vlastnom obore sa mohol venovať len súkromne a viac-menej tajne. Na konci roka 1976 v prvej skupine signatárov podpísal vyhlásenie opozičnej skupiny Charta 77.

K svojej profesii sa mohol vrátiť až po Nežnej revolúcii v novembri 1989. V rokoch 19901994 pracoval v Historickom ústave Čs. armády (od roku 1993 Historický ústav Armády ČR; nástupnícka organizácia Vojenského historického ústavu) z toho prvé tri roky vo funkcii riaditeľa Pamätníka odboja.

Predsedal redakčnej rade v časopisoch Dějiny a současnost (19901992) a Historie a vojenství (19901994). Zúčastnil sa na práci v niekoľkých historických komisiách: Historickej komisie KC Občianskeho fóra (19891990), Československo – rakúskej komisie historikov (19901992) a Česko-slovenskej komisie historikov (od roku 1994). Tiež bol členom správnej rady Ústavu T. G. Masaryka (od roku 1990) a Československého dokumentačného strediska (od roku 1999). V roku 1998 mu prezident Českej republiky udelil Medailu Za zásluhy II. stupňa.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Vlastná tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Bojovali proti válce; Praha 1953.
  • Američané v západních Čechách v roce 1945 (spoluautor Karel Bartošek); Praha 1953.
  • Vzpoura 71. pluku v červnu 1918; Praha 1956.
  • Čeští vojáci proti válce 1914 – 1915; Praha 1961.
  • Vzpoury navrátilců z ruského zajetí na jaře 1918; Praha 1964.
  • Červenobílá a rudá. Vojáci ve válce a revoluci 1914 – 1918 (spoluautoři Jaroslav Křížek a Vlastimil Vávra); Praha 1967.
  • Zahraniční odboj 1914 – 1918 bez legend; vyd. Svoboda Praha 1968.
  • Československé osvobozenecké hnutí za první světové války a vznik Československa; Ústí nad Labem 1968.
  • Českoslovenští legionáři 1914 – 1920 (spoluautori Bohumír Klípa a Jitka Zabloudilová); vyd. Mladá Fronta Praha 1996; ISBN 80-204-0580-1

Spoluautorstvo v zborníkoch[upraviť | upraviť zdroj]

Okrem uvedených knižne vydaných prác bol aj autorom celého radu odborných článkov. Publikoval v niekoľkých tematických zborníkoch a časopisoch: Historie a vojenství, Historický časopis SAV, Literární listy, Československý časopis historický, Listy Masarykovy společnosti, Österreichische Osthefte, Vojnoistorijski glasnik, Revue d´histoire moderne et contemporaine, La nouvelle alternative a ďalších.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kdo je kdo v České republice na přelomu 20. století; editor: Ing. arch. Michael Třeštík; Praha 1998; ISBN 80-902586-0-3
  • Lexikon současných českých historiků; editori: Prof. PhDr. Jaroslav Pánek, DrSc. a PhDr. Petr Vorel, CSc.; Praha 1999; ISBN 80-85268-84-1

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]