Preskočiť na obsah

Katerina Sakellaropoulou

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Katerina Sakellaropoulou
Prezidentka Gréckej republiky
Katerina Sakellaropoulou v roku 2020
Katerina Sakellaropoulou v roku 2020
Katerina Sakellaropoulou, podpis (z wikidata)
Prezidentka Gréckej republiky
Momentálne v úrade
od 13. marca 2020
PremiériKyriakos Mitsotakis
Ioannis Sarmas
Kyriakos Mitsotakis
Predchodca Prokopis Pavlopoulos
Predsedníčka Štátnej rady
V úrade
17. október 2018 – 11. február 2020
Predchodca Nikolaos Sakellariou Athanasios Rantos Nástupca
Biografické údaje
Narodenie30. máj 1956 (68 rokov)
Solún, Grécko
Politická strananezávislá
Alma materUniverzita Panthéon-Assas
Profesiasudkyňa
Štátna príslušnosťgrécka
Rodina
Partner
Pavlos Kotsonis
Odkazy
Spolupracuj na CommonsKaterina Sakellaropoulou
(multimediálne súbory)

Katerina Sakellaropoulou (novogr. Κατερίνα Σακελλαροπούλου) alebo Ekateríni Sakellaropoulou (novogr. Αικατερίνη Σακελλαροπούλου; * 30. máj 1956, Solún, Grécko) je grécka sudkyňa a od volieb v roku 2020 prezidentka Gréckej republiky. V rokoch 2018 až 2020 bola predsedníčkou Štátnej rady. Je prvou gréckou ženou-prezidentkou.

Život

[upraviť | upraviť zdroj]

Súkromný život

[upraviť | upraviť zdroj]

Katerina Sakellaropoulou sa narodila v Solúne 30. mája 1956.[1] Jej rodina pochádza zo Stavroúpoli, súčasného dema Pávlos Melás. Jej otec Nikólaos Sakellaropoulou bol najmä podpredsedom kasačného súdu.

Jej druhom je právnik Pávlos Kotsónis.[2] Katerina je matkou dcéry narodenej z predchádzajúceho manželstva.[3]

Štúdium a právnická kariéra

[upraviť | upraviť zdroj]

Katerina vyštudovala ústavné právo na Národnej a Kapodistrijskej univerzite v Aténach[4] a postgraduálne štúdium práva životného prostredia ukončila na Univerzite Panthéon-Assas vo Francúzsku.[5] V polovici 80. rokov bola prijatá do Štátnej rady Grécka a v roku 2000 bola povýšená na štátnu radkyňu.[6]

V októbri 2015 bola Katerina vymenovaná za podpredsedníčku Štátnej rady a od októbra 2018 za jej predsedníčku.[7][8] Špecializovala sa na ústavné a environmentálne právo.[9]

Predsedníčka Štátnej rady

[upraviť | upraviť zdroj]

Dodatočnú známosť získala tým, že sa stala prvou ženou, ktorá sa stala predsedníčkou najvyššieho súdu. Jej citlivosť na otázky občianskej slobody, ekológie a práv menšín a utečencov podnietila vládu SYRIZA Alexisa Tsíprasa, aby podporila jej kandidatúru na túto funkciu. Sakellaropoulouvej vymenovanie do predsedníctva Gréckej štátnej rady niektorí vnímajú ako túžbu tejto vlády prejaviť úctu k tejto inštitúcii.[10][11][12]

Katerina pravidelne publikuje v odborných časopisoch. Prispela aj do publikácie Finančná kríza a ochrana životného prostredia v judikatúre Štátnej rady (novogr. Οικονομική κρίση και προστασία του περιβάλλοντος στη νομολογία του Συμβουλίου της Επικρατείας).[13][14]

Prezidentské voľby 2020

[upraviť | upraviť zdroj]

Keďže funkčné obdobie úradujúceho prezidenta Prokopisa Pavlopulosa sa chýlilo ku koncu, konzervatívny premiér Kyriakos Mitsotakis navrhol do parlamentnej voľby ako prezidentského nástupcu Katerinu Sakellaropoulou, pričom zdôraznil, že nie je členkou žiadnej politickej strany.[9] Vyhlásenie sa uskutočnilo počas prejavu, iba niekoľko dní pred prezidentskými voľbami.

Katerina Sakellaropoulou, ktorá bola považovaná za progresívnu, ale nezávislú osobnosť, rýchlo získala podporu Novej demokracie, na čele ktorej stál premiér, ako aj koalície SYRIZA a strany Hnutia za zmenu (KINAL).[15]

Podľa lídra parlamentnej opozície Alexisa "[Katerina Sakellaropoulou] vždy energicky slúžila spravodlivosti, ochrane individuálnych práv a náboženskej neutralite štátu." Podľa neho jej zvolenie "odmení progresívne hodnoty, ktoré ako sudkyňa zastávala."[16][17][18]

Ako jediná kandidátka získala v hlasovaní 261 hlasov z možných 300 a stala sa tak prvou ženou zvolenou za prezidenta republiky.[19][9] Jej víťazstvo sa považuje za veľkú udalosť, keďže grécka spoločnosť je stále dosť patriarchálna a diskriminačná voči ženám.[20]

Prezidentka Grécka

[upraviť | upraviť zdroj]

Katerina zložila prísahu 13. marca 2020 pred gréckym parlamentom. Vzhľadom na zdravotné obmedzenia počas boja proti vírusu COVID-19 sa jeho slávnostného nástupu do funkcie zúčastnilo len niekoľko osobností.[21] V septembri 2022 sa s ňou v Aténach stretla prezidentka Zuzana Čaputová.[22]

Po smrti posledného gréckeho kráľa Konštantína II. v januári 2023 sa Sakellaropoulou odmietla zúčastniť na jeho pohrebe.[23]

Po parlamentných voľbách v máji 2023 Katerina poverila Kyriakosa Mitsotakisa a potom Alexisa Tsiprasa zostavením vlády. Obaja však nevedeli zostaviť väčšinovú koalíciu, preto Sakellaropooulou vymenovala sudcu Ioannisa Sarmasa za predsedu vlády až do nových volieb, ktoré sa uskutočnili 25. júna 2023.[24][25][26]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Ποια είναι η Κατερίνα Σακελλαροπούλου [online]. Η ΚΑΘΗΜΕΡΙΝΗ, 2020-01-15, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po grécky)
  2. ↑ STAR.GR, Συντακτική Ομάδα. Το προφίλ της Σακελλαροπούλου: Λάτρης της φύσης, των ταξιδιών και των γατών | Star.gr [online]. www.star.gr, 2023-07-18, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po grécky)
  3. ↑ SMITH, Helena. Progressive judge to become Greece's first female president. The Guardian, 2020-01-16. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  4. ↑ Ποια είναι η Κατερίνα Σακελλαροπούλου [online]. Η ΚΑΘΗΜΕΡΙΝΗ, 2020-01-15, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po grécky)
  5. ↑ En Grèce, une femme élue pour la première fois à la présidence de la République. Le Monde.fr, 2020-01-22. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. (po francúzsky)
  6. ↑ Ποια είναι η πρώτη γυναίκα πρόεδρος του ΣτΕ, Αικατερίνη Σακελλαροπούλου [online]. 2018-10-16, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ Ποια είναι η Κατερίνα Σακελλαροπούλου [online]. Η ΚΑΘΗΜΕΡΙΝΗ, 2020-01-15, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po grécky)
  8. ↑ Ολα τα ονόματα προέδρων-αντιπροέδρων των Ανωτάτων Δικαστηρίων [online]. iefimerida.gr, 2015-10-22, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po grécky)
  9. ↑ a b c Grécky parlament zvolil sudkyňu Sakellaropuluovú za prezidentku [online]. Pravda.sk, 2020-01-22, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online.
  10. ↑ SMITH, Helena. Progressive judge to become Greece's first female president. The Guardian, 2020-01-16. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  11. ↑ ΤΣΙΝΤΣΊΝΗΣ, Μιχάλης. Αικατερίνη Σακελλαροπούλου: Εμπόδια [online]. Η ΚΑΘΗΜΕΡΙΝΗ, 2018-10-17, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po grécky)
  12. ↑ RAFENBERG, Marina. En Grèce, bientôt une femme présidente de la République. Le Monde.fr, 2020-01-17. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. (po francúzsky)
  13. ↑ Ποια είναι η Κατερίνα Σακελλαροπούλου [online]. Η ΚΑΘΗΜΕΡΙΝΗ, 2020-01-15, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po grécky)
  14. ↑ ΠΡΟΣΩΠΟ – Βιβλιοnet [online]. [Cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  15. ↑ RAFENBERG, Marina. En Grèce, bientôt une femme présidente de la République. Le Monde.fr, 2020-01-17. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. (po francúzsky)
  16. ↑ SMITH, Helena. Progressive judge to become Greece's first female president. The Guardian, 2020-01-16. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  17. ↑ RAFENBERG, Marina. En Grèce, bientôt une femme présidente de la République. Le Monde.fr, 2020-01-17. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. (po francúzsky)
  18. ↑ FORGAR, Ségolène. Ekaterini Sakellaropoulou devient la première femme présidente de la Grèce [online]. Madame Figaro, 2020-01-22, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po francúzsky)
  19. ↑ En Grèce, une femme élue pour la première fois à la présidence de la République. Le Monde.fr, 2020-01-22. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. (po francúzsky)
  20. ↑ VERDIER, Marie. Ekaterini Sakellaropoulou, la première présidente de Grèce. La Croix, 2020-01-22. Dostupné online [cit. 2023-07-24]. ISSN 0242-6056. (po francúzsky)
  21. ↑ BECATOROS, Elena. Greece's first female president is sworn in [online]. AP News, 2020-03-13, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po anglicky)
  22. ↑ Prezidentka sa stretla s gréckou prezidentkou a premiérom [online]. Prezidentka Slovenskej republiky, 2022-09-06, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online.
  23. ↑ BERN, Stéphane. Aux obsèques de Constantin II : l’Europe du sang bleu, comme une seule famille [online]. parismatch.com, 2023-01-16, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po francúzsky)
  24. ↑ Elections en Grèce: un haut magistrat chargé de former un gouvernement intérimaire [online]. Le Soir, 2023-05-24, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po francúzsky)
  25. ↑ Grèce : un gouvernement intérimaire avant de nouvelles élections [online]. euronews, 2023-05-24, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online. (po francúzsky)
  26. ↑ TOMEČKOVÁ, Nicol. Nové parlamentné voľby budú v Grécku 25. júna [online]. Správy RTVS, 2023-05-29, [cit. 2023-07-24]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ekateríni Sakellaropoúlou na francúzskej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Katerina_Sakellaropoulou&oldid=7844527“