Viereckschanze
Viereckschanze (-nem. slovo, [vyslov: fírekšance], doslova; štvoruholníkový val, nemecké množné číslo: Viereckschanzen; iné názvy: štvoruholníkové valy[1], [za predpokladu, že ide o svätyňu:] (keltská) svätyňa štvoruholníkového typu[2]) je v archeológii štvoruholníkový areál ohraničený valmi v západnej a strednej Európe z laténskej doby.
Pre tieto objekty je charakteristický štvorcový až obdĺžnikový tvar o strane 50 – 200 m, rozloha okolo 1 ha, ohradenie sypaným valom bez vnútornej konštrukcie a vonkajšou priekopou so šikmými stenami (rez má tvar písmena "V"), vchod do areálu sa javí ako prerušenie valu, ale nie priekopy.[3] Vnútri ohradenia sa nachádzajú stopy po polozemniciach aj väčších nadzemných stavbách. Väčšina plochy však bola nezastavaná. V niektorých prípadoch sa vnútri ohradenia nachádzajú zahĺbenia – interpretované niekedy ako kultové šachty, ktoré mohli slúžiť pri obetovaní, alebo ako miesto pre odloženie použitých kultových predmetov.[4] U skúmaných šácht bola zistená hĺbka niekedy až niekoľko desiatok metrov (napr. Holzhausen pri Mníchove – 35 m).
Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]
Tieto typické terénne útvary sa objavujú hojne v neskorej dobe laténskej od Francúzska až do strednej Európy s ťažiskom v južnom Nemecku. Riedko sa vyskytujú aj v Čechách, kde sú najlepšie preskúmaným objektom štvoruholníkové valy pri Mšeckých Žehroviciach a Markvarticiach. Mimo ohradenia pri Mšeckých Žehroviciach sa nachádzala jama so zlomkami známej laténskej antropomorfnej kamennej skulptúry. Tento areál je interpretovaný ako sídlo elity, pričom skulptúra indikuje adoráciu miestneho heroa.
Na Morave je známa doteraz iba jediná, zatiaľ nepreskúmaná Viereckschanze, a to pri Ludéřove na Olomoucku, ktorá v prípade, že výskum potvrdí (už teraz však veľmi pravdepodobne) laténsky vek objektu, by bola najvýchodnejšie položenou "Viereckschanzou" v Európe vôbec.
Charakteristické znaky[upraviť | upraviť zdroj]
Štvorcový alebo obdĺžnikový priestor s rozmermi strán cca 50 – 200 m a výmerou do 2,5 ha, orientovaný podľa svetových strán, uzatvárajú v rohoch vyvýšené hlinené sypané valy bez vnútornej konštrukcie s priekopou o priereze v tvare písmena V. Na jednej strane (nie severnej) býva vo vale zrejmé prerušenie pre vstup, pričom však nebýva prerušená priekopa; uprostred či pri niektorej zo strán býva zistená hlboká šachta; zástavba, ak je zistená, býva riedka. Budované boli na miestach s ďalekým výhľadom a aspoň v Česku na okraji vtedy osídleného priestoru.
Datovanie a interpretácia[upraviť | upraviť zdroj]
Štvoruholníkové valy sú datované do 2. – 1. storočia pr. Kr. a dlho panoval názor, že sú to svätyne s obetnými šachtami a chrámami. V súčasnej dobe však prevažuje mienka, že ide o opevnené obytné dvorce, napriek tomu však je sotva možné považovať ich za bežné sídla. Skôr môžeme predpokladať, že ich obývali jedinci alebo skupiny výnimočného postavenia – mohli to byť iste veľmoži alebo druidi, patriaci ku keltskej elite; tomu by konečne zodpovedali aj niektoré nálezy, ktorým môžeme priznať kultový charakter (napr. kamenná hlava Heroa zo Mšeckých Žehrovíc, drevené plastiky jeleňov z Fellbach-Schmiedenu v Bádensku-Würtembersku apod.). Interpretácia týchto objektov je však stále neistá.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ KOŠNAR, Lubomír. Německo-český archeologický slovník. [s.l.] : Univ. Karlova v Praze, Nakl. Karolinum, 2005. 263 s. ISBN 978-80-246-0959-1. S. 219.
- ↑ Encyklopédia archeológie, Bratislava:Obzor, 1986, S. 411-412, 311
- ↑ Venclová, N. Archeologie pravěkých Čech 7 – Doba Laténská, str.35, Praha 2008
- ↑ Náboženství Keltů: Posvátná místa. Archeolog.cz: Katalog archeologických památek na území ČR [online]. 2009, 25.6. [cit. 2012-05-09]. Dostupné z: http://www.archeolog.cz/encyklopedie/keltske-nabozenstvi/
Pramene[upraviť | upraviť zdroj]
- Jana Čižmářová, 2004: Encyklopédia Keltov na Morave av Sliezsku. Praha. Str. 48.
- Jiří Waldhauser 2001: Encyklopédia Keltov v Čechách. Praha. Str. 96 – 98.
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Viereckschanze - Skřipel, Osov (po česky)
- Http://www.oberhaching.webkonzil.de/karte-der-keltenschanzen-suedlich-muenchen-kelten-bayern.html Archivované 2013-06-30 na Wayback Machine (po nemecky)
- Http://www.kelten-info-bank.de/viereckschanzen.html (po nemecky)
- Http://www.kraftvolle-orte.de (po nemecky)
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Viereckschanze na českej Wikipédii.