Kilián Ignác Dientzenhofer
| Kilián Ignác Dientzenhofer | |
 | |
| Narodenie | 1. september 1689 Praha, Česko |
|---|---|
| Úmrtie | 12. december 1751 (62 rokov) Praha, Česko |
| Odkazy | |
| Commons |  Kilián Ignác Dientzenhofer |
Kilián Ignác Dientzenhofer (* 1. september 1689, Praha – † 12. december 1751, Praha) bol český architekt a staviteľ nemeckého pôvodu, predstaviteľ vrcholného baroka; piaty syn staviteľa Kryštofa Dientzenhofera.
Navštevoval jezuitské gymnázium na Malej Strane, po jeho ukončení študoval na pražskej univerzite filozofiu a matematiku. U svojho otca sa vyučil za staviteľa a okolo roku 1707 odišiel na skusy do cudziny, najmä do Viedne, kde sa zoznámil s barokovou tvorbou architekta Johanna Lukasa von Hildebrandta. Bol ovplyvnený tiež Francescom Borrominim a taktiež staviteľom Janom Blažejom Santinim-Aichlom; v poslednej fáze svojej tvorby spolupracoval so svojim zaťom Anselmom Martinom Luragom. K jeho zákazníkom patrila tak šľachta, ako aj cirkevné inštitúcie.
Dielo
[upraviť | upraviť zdroj]Stavby v Prahe
[upraviť | upraviť zdroj]- konvent s prelatúrou benediktínskeho kláštora, Břevnov (okolo 1717)
- Letohrádok Michnu z Vacínova, neskôr nazývaný Vila Amerika, Karlov (1717 – 1720)
- kostol sv. Jana Nepomuckého a kláštor voršiliek, Hradčany (Kanovnická ulica, 1720 – 1728)
- stavba hlavného priečelia Lorety (1723; autor plánov neznámy)
- Zrkadlová kaplnka Klementina (1724)
- rozšírenie Vojtěšky pri kláštore, Břevnov (1724 – 1726)
- Dom U Zlatého jeleňa (Tomášska ulica č. p. 26, 1725 – 1726)
- baroková prestavba kostola sv. Tomáša, Malá Strana (1725 – 1731)
- kostol Panny Márie pri alžbetínkach (1725)
- kostol svätého Jana Nepomuckého na Skalke (Vyšehradská ulica, 1730 – 1739)
- kostol svätého Cyrila a Metoda (Resslova ulica, 1730 – 1740)
- stavba kostola svätého Bartolomeja (Bartolomejská ulica, Staré Město; do roku 1731)
- invalidovňa, Karlín (1731 – 1737; bola to jeho najrozsiahlejšia svetská stavba)
- benediktinský kláštor s kostolom sv. Mikuláša, Staroměstské námestie (1732 – 1735)
- dostavba kostola sv. Mikuláša, Malá Strana (1737 – 1751, najmä veľkolepá kupol; išlo o jednu z najdôležitejších jezuitských objednávok. Predtým na kostole pracoval jeho otec Kryštof)
- vila (neskôr zvaná Portheimka), Smíchov (1725; postavil ju pre svoju rodinu)
- Piccolominiho palác (neskôr Sylva Taroucca), Na Příkopě 10 (1743 – 1751; bola to jedna z jeho posledných stavieb a jediná palácová stavba, ktorú navrhoval)
Mimo Prahy
[upraviť | upraviť zdroj]- pútny kostol Narodenia Panny Márie, Nicov pri Plánici na Klatovsku (1721)
- kostol sv. Hedvigy a kláštor pre benediktínske opátstvo, Wahlstatt, pruské Sliezsko (1727 – 1731)
- kostol Všetkých svätých, Heřmánkovice (na pôdoryse pretiahnutého osemuholníka, 1722 – 1726)
- kostol sv. Anny, Vižňov (1725 – 1727)
- kostol, Otovice (1725 – 1726)
- kostol svätej Markéty, Šonov (1726 – 1730)
- kaplnka Panny Márie, Křinice (1732 – 1733)
- kostol svätej Márie Magdalény, Božanov (1733 – 1738)
- kostol svätého Prokopa, Bezděkov nad Metují (1724 – 1727)
- kostol svätého Vojtecha, Počaple (do roku 1726)
- kostol svätej Márie Magdalény, (Karlove Vary), (1729 – 1730)
- kostol svätého Václava a konvent benediktínskeho kláštora, Broumov (1726 – 1733)
- dokončenie kláštorných budov, Kladruby pri Stříbre (po smrti architekta Jana Blažeja Santiniho-Aichela (do roku 1732)
- kostol svätého Jana Nepomuckého, Nepomuk (1734 – 1738)
- kláštor voršiliek, Kutná Hora (1735)
- stavba dekanstva a návrh kostola Nanebovzatia Panny Márie, Přeštice (po 1745)
- kostol svätého Františka Xaverského, Opařany (1732 – 1735)
- kostol svätého Klimenta, Odolena Voda (1733 – 1735)
- kostol Panny Márie Bolestnej, Dobrá Voda (1733 – 1735)
- kostol svätého Petra a Pavla, Březno (po 1737)
- kostol Narodenia Panny Márie, Hořice (1741 – 1748)
- kláštorný kostol a konvent, kláštor Dolný Ročov (1746 – 1750)
- kostol svätého Jana Krstiteľa, Paštiky pri Blatnej (1748 – 1749)
- južný trakt a priečelie na Jezuitskom internáte, nám. Republiky, Olomouc (1720 – 1722)
- kostol svätého Jakuba Väčšiho, Červený Kostelec (1744 – 1754; kostol bol postavený proti pôvodnému plánu s kratšou loďou, druhá veža ostala nedostavaná)
- Zámok Hrdly (pochádza z rokov (1746 – 1747)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kilián Ignác Dientzenhofer
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Klementinum (fotogaléria s popisom obrázkov) Archivované 2008-06-16 na Wayback Machine
- Kilián Ignác Dientzenhofer - architektonický virtuos pozdního baroka, ČT24, 1. 9. 2009 (po česky)