Zobrazenie zdroja stránky Kim Il-song

{{bez zdroja}}
{{Infobox Politik
 | Meno              = Kim Il-song<br/>김일성
 | Rodné meno        = Kim Song-džu
 | Popis osoby       = 
 | Portrét           = Kim Il Sung Portrait-3.jpg
 | Veľkosť portrétu  = 
 | Popis portrétu    = Oficiálny portrét
 | Podpis            = Kim Il Sung Signature.svg
 | Poradie           = 
 | Úrad              = Prezident KĽDR<br/><small>(od 5. septembra 1998 Večný prezident)</small>
 | Začiatok obdobia  = [[28. december]] [[1972]]
 | Koniec obdobia    = [[8. júl]] [[1994]]
 | Predchodca        = ''funkcia vznikla''
 | Nástupca          = ''funkcia zanikla''
 | Poradie2          = 1.
 | Úrad2             = generálny tajomník Kórejskej strany práce
 | Začiatok obdobia2 = [[30. jún]] [[1949]]
 | Koniec obdobia2   = [[8. júl]] [[1994]]
 | Predchodca2       = ''funkcia vznikla''
 | Nástupca2         = [[Kim Čong-il]]
 | Dátum narodenia   = [[15. apríl]] [[1912]]
 | Miesto narodenia  = [[Mangjongde]], [[Japonská Kórea]]
 | Dátum úmrtia      = {{duv|1994|07|08|1912|05|15}}
 | Miesto úmrtia     = [[Pchjongjang]], [[KĽDR]]
 | Politická strana  = [[Kórejská strana práce]]
 | Alma mater        = 
 | Profesia          = Politik
 | Národnosť         = [[Kórejčina|Kórejec]]
 | Vierovyznanie     = 
 | Manželka          = Kim Čong-suk <small>(†1949)</small><br/>Kim-song-ae
 | Manžel            = 
 | Partnerka         = 
 | Partner           = 
 | Deti              = [[Kim Čong-il]]<br/>Kim Man-il<br/>Kim Kyong-hui
 | Webstránka        = 
 | Poznámky          = 
 | Portál1           = 
 | Portál2           = 
}}

'''Kim Il-song'''<ref>{{beliana|8|Kim Il-song|410}}</ref> ({{vjz|kor|김일성}}; vlastným menom: '''Kim Song-džu'''<ref>{{Citácia knihy
| kapitola zborník = Kim Ir-sen
| titul = Malá slovenská encyklopédia
| odkaz na titul = Malá slovenská encyklopédia
| vydanie = 1
| miesto = Bratislava
| vydavateľ = Encyklopedický ústav SAV; Goldpress Publishers
| rok = 1993
| isbn = 80-85584-12-3
| počet strán = 822
| strany = 337
}}</ref><ref>Pyramída, encyklopedický časopis moderného človeka, č. 61, strana 1926 (heslo: Kim Ir Sen)</ref><ref>http://www.kldr.info/zakladni-udaje-o-kldr/ (Poznámka pod čiarou 4)) </ref>; * [[15. apríl]] [[1912]] − † [[8. júl]] [[1994]]) bol politický vodca [[KĽDR|Severnej Kórey]], predstaviteľ [[stalinizmus|stalinistickej]] komunistickej diktatúry so silným kultom vodcu.

Kim Il-song sa narodil v apríli roku [[1912]] v roľníckej obci [[Mangjongde]] neďaleko [[Pchjongjang]]u. Od roku [[1924]] pravdepodobne býval v Číne, kde sa detailne oboznámil s myšlienkami [[marxizmus|marxizmu]] a [[stalinizmus|stalinizmu]]. Počas japonskej okupácie sa zúčastnil protijaponského odboja na severe krajiny. Od roku [[1934]] bol vodcom revolučnej ľudovej armády. S prvou ženou [[Kim Jong-suk]] mal syna [[Kim Čong-il]]a (* [[16. február]]a [[1942]]), ktorý sa stal jeho politickým nástupcom.

== Život ==
[[Súbor:Youth of Kim Il-sung.jpg|vľavo|náhľad|Mladý Kim Il-song]]
Kim Il-song sa narodil 15.apríla 1912 v obci Mangjŏngde neďaleko Pchjongjangu. Od roku 1924 pobýval v [[Mandžusko|Mandžusku]], kde sa po prvýkrát zoznámil s myšlienkami marxizmu a komunizmu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Soviet Officer Reveals Secrets of Mangyongdae - Daily NK | url = http://www.dailynk.com/english/read.php?num=11335&cataId=nk03600 | vydavateľ = web.archive.org | dátum vydania = 2014-02-11 | dátum prístupu = 2024-01-04 | url archívu = https://web.archive.org/web/20140211183034/http://www.dailynk.com/english/read.php?num=11335&cataId=nk03600 | dátum archivácie = 2014-02-11 }}</ref> Bol členom [[Komunistická strana Číny|Komunistickej strany Číny]] a v rámci jej armády podporovanej [[Kominterna|Kominternou]] sa od polovice 30.rokov zúčastňoval protijaponského boja. V roku 1935 sa stal politickým komisárom skupiny skladajúcej sa zo 100 až 200 mužov. V tom istom roku prijal meno Kim Il-song (v preklade: Kim „dosiahol slnko“). V partizánskych bojoch s Japoncami na severe Kórei sa stal veliteľom a koncom roku 1940 jediným preživším najvyšším veliteľom Prvej kórejskej armády. Pod tlakom Japonska sa koncom roku 1940 a začiatkom roku 1941 s ostatnými vojakmi uchýlil do bezpečia Sovietskeho zväzu. [[Súbor:Kim Il-sung's birthplace.jpg|vľavo|náhľad|Rodný dom Kim Il-Songa.]]
Preplávali rieku [[Amur (rieka)|Amur]] a v tábore v obci [[Vjatskoje]] (rusky: Вя́тское) 70 km severovýchodne od [[Chabarovsk|Chabarovska]] bola jeho jednotka dozbrojená aby sa stala súčasťou Červenej armády a on získal hodnosť kapitána. Na stretnutiach v Chabarovsku, ktoré sa konali od decembra 1940 do marca 1941, sa Kim prvý krát osobne stretol so svojimi budúcimi blízkymi spolupracovníkmi Kim Chaekom a Choi Yong Gongom, kórejskými veliteľmi zo severného Mandžuska, ktorí neskôr obsadili kľúčové vojenské a stranícke posty v KĽDR. V záverečnej fáze na stretnutia dohliadal nový šéf spravodajského oddelenia veliteľstva [[Červená armáda|Červenej armády]] na ďaleko-východom fronte plukovník [[Naum Sorkin]] (Соркин Наум Семёнович). Sorkin a predchádzajúci šéf spravodajského oddelenia vystupujú v zápisoch Kim Il-songa pripravených počas stretnutí.<ref>Соркин Наум Семёнович. Биография и послужной список (недоступная ссылка). <small>Дата обращения: 31 марта 2012.[https://web.archive.org/web/20140819082333/http://www.knowbysight.info/SSS/05737.asp Архивировано 19 августа 2014 года].</small></ref><ref>和田春樹『金日成と満州抗日戦争』平凡社、1992年 (HARUKI, Wada. Kin Nissei to Manshü könichi sensö. Харуки Вада. Ким Ир Сен и антияпонская война в Маньчжурии. Токио, 1992, Haruki Wada: Kim Ir Sen a protijaponská vojna v Madžusku. Tokio 1992, japonsky)</ref> Sorkin vystupoval aj ako zástupca [[Kominterna|Kominterny]] vyžadujúcej spojenie "proletárov" a preto novovytvorená [[88. zvláštna strelecká brigáda]] sa skladala z etnických Číňanov aj Kórejcov. Z celkového počtu asi 1500 vojakov len kórejská časť, umiestnená vo Vjatskoje, bola pod Kim Il-songovým velením. Pôvodní Kimovi spolubojovníci boli doplnení etnickými Kórejcami zo ZSSR. Jednotka nikdy nezasiahla do priamych bojov a bola určená na sabotážne a výzvedné akcie proti Japonsku. Kim bol v ZSSR aj s rodinou. 

Jeho prvá žena [[Kim Jong-suk]] (alebo Kim Čŏng-suk) mu v [[Chabarovský kraj|Chabarovskom kraji]] porodila najstaršieho syna [[Kim Čong-il|Kim Čong-ila]], ktorý ho po jeho smrti nahradil na poste 1. generálneho tajomníka [[Kórejská strana práce|Kórejskej strany práce]], t. j. lídra [[Kórejská ľudovodemokratická republika|KĽDR]].

=== Vodca Severnej Kórey ===
[[Súbor:Mural in Gaeseong 01.JPG|vľavo|náhľad|Propagandistická maľba s Kim Il-songom a jeho synom, [[Kim Čong-il|Kim Čong Il]]-om.]]
Začiatkom septembra 1945 začali Američania obsadzovať južnú časť polostrova. [[Demarkačná línia]] medzi sovietskymi a americkými vojskami sa stanovila okolo 38. rovnobežky. Na juhu [[Spojené štáty|Američania]] umožnili vznik viacerých politických strán a položili základy veľmi krehkej [[Demokracia|demokracie]]. Sovietsky zväz začal na severe budovať [[Komunizmus|komunistický]] štát. Tesne po oslobodení začali po celej krajine vznikať ľudové výbory, ktoré mali snahu prevziať iniciatívu po predchádzajúcich kolonialistoch do vlastných rúk. Keďže išlo o široké hnutie ľudu, malo tendencie viac doľava, s cieľom odstrániť Japoncov a kórejských kolaborantov od vplyvu v spoločnosti. Sovieti privítali túto iniciatívu a „pomáhali“ Kórejčanom. Časom však odstránili umiernené, alebo dokonca pravicové sily a nahradili ich ultraľavicovo zmýšľajúcimi [[Komunizmus|komunistami]]. Keď na jeseň [[1945]] prišiel Kim zo ZSSR späť do vlasti, bol predstavený ako národný hrdina bojujúci za kórejské záujmy, hoci doma bol úplne neznámy. Kim s časom získaval čoraz väčšiu popularitu a bol schopný odstraňovať akúkoľvek opozíciu nielen v štáte, ale dokonca aj vo vlastnej strane. Tak sa stal „jediným“ vodcom severokórejského ľudu a postupne začal budovať svoj kult osobnosti.

1. marca 1946 počas prejavu Kim Il-songa sa člen protikomunistickej teroristickej skupiny [[Spoločnosť bielych košieľ]] pokúsil zavraždiť Kima granátom ktoré hodil na pódium. Sovietsky vojenský dôstojník [[Jakov Novichenko]] však zobral granát do ruky a absorboval výbuch svojím telom, takže Kim a všetci ostatní zostali nezranení.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = Meet the man who saved Kim Il Sung’s life {{!}} NK News | url = https://www.nknews.org/2013/12/meet-the-man-who-saved-kim-il-sungs-life/ | vydavateľ = NK News - North Korea News | dátum vydania = 2013-12-12 | dátum prístupu = 2024-01-04 | jazyk = en-US | meno = Rob | priezvisko = York}}</ref>

Kim Il-song stál na čele Severnej Kórey od roku 1946 až do svojej smrti. Po vzniku [[Kórejskej strany práce]] v roku 1946 sa stal jej podpredsedom. Vo februári 1946 bol vybraný do funkcie predsedu Dočasného ľudového výboru, fakticky fungujúceho ako severokórejská vláda a v roku 1949 sa stal taktiež predsedom KSP (Kórejskej strany práce), ktorá vznikla zlúčením severokórejskej strany práce s jej juhokórejským náprotivkom. (Neskôr bola v Južnej Kórei zakázaná.)
[[Súbor:Murals of Kim Il-sung and Kim Jong-il 03.JPG|náhľad|Portréty Kimov v centre hlavného mesta.]]
V roku 1947 [[Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov|Valné zhromaždenie OSN]] zriadilo Dočasnú komisiu OSN pre Kóreu (UNTCOK) a poverilo ju dohľadom nad priebehom&nbsp;slobodných, demokratických volieb. Sovietsky zväz však komisiu označil za ilegálnu a sovietska okupačná správa odmietla jej členov vpustiť na severokórejské územie. Demokratické voľby pod dohľadom medzinárodného spoločenstva sa teda 10. mája 1948&nbsp; uskutočnili len na juhu polostrova, kde žili dve tretiny populácie. Zvolení poslanci prijali ústavu Kórejskej republiky, zvolili prezidenta Li Syn-mana (I Sung-mana) a pri príležitosti tretieho výročia oslobodenia Kórey 15. augusta 1948 oficiálne Kórejskú republiku vyhlásili. V decembri &nbsp;1948 Valné zhromaždenie OSN uznalo jej vládu za jedinú legitímnu vládu v Kórei. Medzitým sovietske a severokórejské orgány oznámili, že sa v krajine 25.augusta 1948 uskutočnili voľby, v ktorých 99&nbsp;% obyvateľov hlasovalo pre jednotnú kandidátku tzv. demokratické fronty (Jednotný demokratický vlastenecký front pre zjednotenie krajiny, v českom prepise ''Choguk t'ongil minju chuŭi chŏnsŏn''), a 9. septembra 1948 bola vyhlásená Kórejská ľudovodemokratická republika na čele s Kim Il-songom ako predsedom vlády.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = DPRK Diplomatic Relations | url = https://www.ncnk.org/resources/briefing-papers/all-briefing-papers/dprk-diplomatic-relations | vydavateľ = NCNK | dátum vydania = 2017-04-11 | dátum prístupu = 2024-01-04 | jazyk = en}}</ref> Hlavným cieľom Severnej Kórey bolo zjednotenie celej Kórey pod komunistickú vládu. 

Po založení štátu začal Kim Il-song rokovať s hlavnými komunistickými vodcami svojej doby, [[Josif Vissarionovič Stalin|Stalinom]] a [[Mao Ce-tung|Mao Ce-tungom]], o napadnutí Kórejskej republiky. Bol teda priamym iniciátorom [[Kórejská vojna|kórejskej vojny]] v roku 1950. Kimovi vojaci prepadli Južnú Kóreu 25. júna 1950 na úsvite a už za tri dni dobyli hlavné mesto [[Soul]]. Američania narýchlo sťahovali vojská z Japonska, ale tie neboli ani dobre vyzbrojené, ani vycvičené. Na výzvu [[Organizácia Spojených národov|OSN]] šestnásť štátov vyslalo vojakov proti útočníkovi. Vojna však skončila až v 1953 a Kim nesie hlavnú zodpovednosť za niekoľko miliónov obetí.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = HNonline.sk - Kórejská vojna: Trvala tri roky, vyžiadala si milióny obetí, víťaza však nemala | url = https://hnonline.sk/history/studena-vojna/2169781-korejska-vojna-trvala-tri-roky-vyziadala-si-miliony-obeti-vitaza-vsak-nemala | vydavateľ = hnonline.sk | dátum vydania = 2020-06-25 | dátum prístupu = 2024-01-04 | jazyk = sk-sk}}</ref> 

V priebehu kórejskej vojny a v dekáde po jej skončení Kim Il-song a jeho skupina zlikvidovali všetkých vnútorných oponentov, zakázali náboženstvá a kampaňou ''čchŏllima'' od roku 1958 začali decimovať hodnotový systém severokórejského obyvateľstva. V období rokov 1945 až 1958 nechali zavraždiť, popraviť alebo uväzniť všetky významné osobnosti, vrátane predstaviteľov náboženských obcí v krajine a proti všetkým veriacim zaviedol tvrdé represie. Došlo k najhoršiemu ťaženiu proti kresťanom v 20. storočí. Do tej doby kresťania tvorili 13&nbsp;% z celkového počtu obyvateľov a Pchjongjang bol kedysi nazývaný ako „Jeruzalem Východu“. V duchovnom vákuu, ktoré nastalo, zaviedol monolitický myšlienkový systém Čučche.{{Citation needed}}

V roku 1972 bola vydaná nová ústava, a Kim Il-song sa usadil do novozriadenej funkcie prezidenta. Jeho mandát mal päťročné cykly − každých 5 rokov bol opätovne volený. Po jeho smrti mu bol priznaný titul "večný prezident", a tak funkcia "pozemského" prezidenta ústavou zanikla.

Kim Il-song posledné roky života dožíval v atómovom kryte, pretože sa v dobe rozpadu komunistického bloku v strednej a východnej Európe obával o svoje postavenie.{{Citation needed}} Dnes je jeho telo uložené v mauzóleu.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = The Kumsusan Memorial Palace of Sun, North Korea | url = https://www.koreakonsult.com/Attraction_Pyongyang_maosoleum_eng.html | vydavateľ = Korea Konsult AB - adventures to another world! | dátum prístupu = 2024-01-04}}</ref>

=== Návštevy Česko-Slovenska ===
Česko-Slovensko navštívil v roku 1956, keď jeho návšteva Prahy začala 21. júna. O dva dni neskôr sa presunul do Bratislavy, kde si prezrel priemyselný závod a rozostavaný panelák, zajazdil na vidiek a absolvoval plavbu loďou po Dunaji. Potom nasadol do lietadla a odletel do Bulharska.<ref name=":0">{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kim Ir-sen se děsil létání, do Československa dojel obrněným vlakem {{!}} Zprávy {{!}} Tiscali.cz|url=https://zpravy.tiscali.cz/kim-ir-sen-se-desil-letani-do-ceskoslovenska-dojel-obrnenym-vlakem-330439|vydavateľ=zpravy.tiscali.cz|dátum prístupu=2021-10-25|jazyk=cs}}</ref>

Kim Il-song navštívil Česko-Slovensko ešte v roku 1984. Zvláštnosťou tejto návštevy bolo, že Kim cestoval vlakom. Najskôr išiel tisíce kilometrov cez Čínu a Sovietsky zväz, potom navštívil Poľsko, východné Nemecko, Československo, Maďarsko, Juhosláviu, Bulharsko a nakoniec Rumunsko.  V Česko-Slovensku, kam vtedy prišiel 4. júna 1984, nesmeli po plánovanej trase prejsť bežné vlaky dve hodiny pred a dve hodiny po severokórejskej delegácii. V rámci programu potom Kim Il-song napríklad večeral na Pražskom hrade a navštívil podnik Avia v Letňanoch. A hoci ho jeho oficiálne fotky zobrazovali v oveľa mladšej verzii, vtedajší československý prezident [[Gustáv Husák]] bol od neho o necelý rok mladší.<ref name=":0" /><ref>{{Citácia elektronického dokumentu|titul=Kim Ir-sen v Československu (1984)|url=https://www.youtube.com/watch?v=Ls0htXIq3bQ|dátum prístupu=2021-10-25|jazyk=sk-SK}}</ref>

=== Úmrtie ===
Neskoro ráno krátko pred 12:00, 7. júla 1994 Kim Il-song skolaboval v dôsledku náhleho srdcového infarktu vo svojej rezidencii v [[Hyangsane]] v Severnom Pyongane. Po infarkte [[Kim Čong-il]] nariadil, aby tím lekárov, ktorí boli neustále po boku jeho otca, odišiel a zariadil, aby z [[Pchjongjang|Pchjongjangu]] priviezli najlepších lekárov v krajine. Po niekoľkých hodinách dorazili lekári z Pchjongjangu, ale napriek ich snahám o jeho záchranu Kim Ir Sen zomrel 8. júla 1994 o 02:00 PST vo veku 82 rokov. Jeho smrť bola ohlásená 34 hodín po jeho smrti.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu | titul = NORTH KOREAN PRESIDENT KIM IL SUNG DIES AT 82 | url = https://www.washingtonpost.com/archive/politics/1994/07/09/north-korean-president-kim-il-sung-dies-at-82/b884e1c5-65f7-4c4d-841b-c3137610896a/ | dátum vydania = 9.7.1994 | dátum prístupu = 4.1.2024}}</ref>

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{projekt}}


{{Studená vojna}}
{{Autoritné údaje}}

{{DEFAULTSORT:Kim, Il-song}}

[[Kategória:Politici KĽDR]]
[[Kategória:Nositelia veľkokríža Radu za zásluhy Poľskej republiky]]