Kláštor Heiligenkreuz

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kláštor Heiligenkreuz

Kláštor Heiligenkreuz je cisterciánsky kláštor v obci Heiligenkreuz v Rakúsku. Rád cisterciánov je reformácia benediktínskej tradície. Cisterciáni sa odpojili v roku 1098, lebo chceli žiť jednoduchším spôsobom ako benediktíni.

História[upraviť | upraviť kód]

Heiligenkreuzske opátstvo vo Viedenskom lese založil v roku 1133 Leopold III. Babenberský. Svojho syna Otta poslal študovať do Paríža. V Paríži prišiel Otto do kontaktu s cisterciánskymi mníchmi a veľmi skoro sa rozhodol vstúpiť do ich kláštora. Pri návšteve svojho otca v Rakúsku ho požiadal o vybudovanie podobného kláštora pre Dolné Rakúsko. Zakladateľ kláštora zomrel o tri roky neskôr v roku 1136 a bol pochovaný v tomto kláštore pochovaný.[1] V roku 1182 priviezol Leopold V. z púte do Svätej zeme relikviu svätého Kríža, ktorú kláštoru venoval.[2][3]

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Nádvorie[upraviť | upraviť kód]

Na nádvorí sú dve pamiatky Giovanniho Giulianiho, umelecky hlboko prepojené s Heiligenkreuzom. Stĺp Najsvätejšej Trojice stojí v strede nádvoria; fontána sv. Jozefa je na vzdialenej strane. Obidve boli vytvorené na začiatku 18. storočia. V strede stĺpu je zobrazené nanebovzatie Panny Márie; menšie panely okolo fontány sv. Jozefa ukazujú scény z Biblie.

Krížová chodba[upraviť | upraviť kód]

Krížová chodba bola vybudovaná medzi rokmi 1220 a 1240 v románskogotickom slohu. Pôvodne slúžila na prepojenie kostola so sakristiou. Mnísi ju používali aj na modlitby a štúdium. Náhrobné kamene na stene patria členom urodzených rodín, ktoré opátstvo podporovali. Najstarší je zo 14. storočia. Dve sochy v krížovej chodbe sú práce Giovanniho Giulianiho. Jedna znázorňuje Ježiša umývajúceho nohy sv. Petrovi a socha na druhej strane znázorňuje Máriu Magdalénu pomazávajúcu Ježišove nohy. Vytvorené sú z lipového dreva a dokončené boli v roku 1705. Jednou časťou krížovej chodby je takzvaná čítacia chodba. Každý večer o ôsmej hodine sa tu schádzali mnísi na čítanie kapitoly z Regule sv. Benedikta. Spodné okná sú všetky moderné, ale v polkruhových oknách nad čítacou kazateľnicou možno vidieť originálne sklo z 13. storočia; tieto sekcie sú svetlošedé. Okná sa skladajú zo skla a olova. Prví cisterciáni nepoužívali farby vo vitrážach okien, pretože chceli, aby reprezentovali jednoduchý život.

Kaplnka sv. Anny[upraviť | upraviť kód]

Pôvodne predná časť tejto miestnosti bola sakristia a vzdialená časť knižnica. Neskôr, keď počet mníchov vzrástol na 250, potrebovali novú sakristiu a novú knižnicu. Dnes patrí k opátstvu 80 mníchov. Nie všetci z nich tu žijú; niektorí sa starajú o 17 farností, ktoré patria kláštoru.

Dom konventu[upraviť | upraviť kód]

Voľba opáta a uvedenie novicov sa konalo v tejto miestnosti. Všetky maľby sú barokové; autorom tých na strope je Michael Rottmayer, maľby na stenách vytvoril laický brat Mathias Gusner. Namaľoval členov rodu Babenbergovcov, ktorí sú tu pochovaní. Náhrobný kameň s románskou plastikou v strede miestnosti je hrob posledného babenbergského vojvodu, Frederika II. Bojovného, ktorý zomrel v roku 1246. Okná boli vytvorené v 19. storočí v Kramsachu v Tirolsku. Rozetové okno bolo na svetovej výstave v Paríži v roku 1889, kde vyhralo prvú cenu za farby a kompozíciu.

Pohrebná kaplnka[upraviť | upraviť kód]

Pôvodne bola táto miestnosť parlatórium, jediná miestnosť v kláštore, kde mnísi mohli rozprávať. Neskôr bolo pravidlo mlčanlivosti limitované na nočné hodiny, a preto Giovanni Giuliani transformoval túto miestnosť na kaplnku pre mŕtvych. Zosnulí mnísi boli a stále tu sú uložení pri 24-hodinovom bdení pred pohrebom. Kríž vyrobený z olova je dielom Rafaela Donnera. Okno bolo vytvorené Petrom Bischofom v roku 1960.

Fontánový dom[upraviť | upraviť kód]

Táto miestnosť slúžila do polovice 16. storočia ako umývacia miestnosť. Fontána bola vyrobená v Ríme v roku 1556 a skladá sa z piatich olovených nádrží. Z dôvodu vysokého obsahu minerálov vo vode je “dekorovaná” minerálnymi usadeninami. Väčšina okien sú moderné náhrady, ale jedno na ľavej strane, ktoré zobrazuje ľudské postavy, pochádza z roku 1295. Na hornej ľavej strane je opátstvo Heiligenkreuz (vľavo) a Klosterneuburg (vpravo). Potom pod dvoma opátstvami sú obrázky muža, ktorý založil oba kláštory, Leopolda III. (vľavo) a jeho manželky Agnes (vpravo). Pod párom je ich šesť detí. Muž v bielej róbe je blahoslavený Otto z Freisingu, syn, ktorý bol poslaný do Paríža na štúdia a vrátil sa do Dolného Rakúska s cisterciánskymi mníchmi.

Frateria[upraviť | upraviť kód]

Pôvodne to bola pracovňa mníchov používaná na výrobu topánok a čižiem. Tmavé sivé body na stenách a na strope sú pozostatky malieb z 13. storočia. Boli objavené nedávno počas reštauračných prác. Tieto maľby sú, podobne ako okná v kláštore, veľmi priamočiare: mnísi používali iba dve farby (červenú a bielu) a maľovali jednoducho, aby tým vyjadrili svoj životný ideál.

Sakristia[upraviť | upraviť kód]

Sakristia bola vybudovaná na začiatku 18. storočia. Maľby a fresky na strope, vytvorené Grophorom Tenckallom a Antóniom Aiprandiom, pochádzajú z čias výstavby. Intarzované drevené práce v kabinete boli vytvorené dvomi laickými bratmi: Lukášom Barthom a Casperom Wilerom. Trvalo im 20 rokov, kým ich dokončili a použili 20 rôznych druhov dreva: hlavne javorové, orechové a lipové drevo.

Kláštorný kostol[upraviť | upraviť kód]

Kláštorný kostol bol vybudovaný v dvoch rôznych štýloch: románskom a gotickom štýle. Románska časť bola dokončená v roku 1187. Tri okná nad vchodom sú typické pre cisterciánske opátstva: symbolizujú Najsvätejšiu Trojicu. Gotická časť kostola bola dokončená v roku 1295. Vysoký oltár stojí v strede tejto časti, nad ním baldachýn a maľovaný drevený kríž. Oltár a baldachýn sú novogotické; sú približne 100 rokov staré. Kríž bol namaľovaný v roku 1980. Je to kópia talianskeho originálu z roku 1138 nájdeného v kostole blízko La Spezia. Organ je jeden z najväčších hudobných nástrojov v Rakúsku a bol postavený v roku 1804. Má 3700 píšťal, 50 registrov a 2 manuály. Hrali na ňom Franz Schubert a Anton Bruckner. Keďže Schubert skomponoval špeciálny kúsok hudby pre tento organ, je stále nazývaný Schubertov organ. Chórové lavice, ktoré boli vytvorené medzi rokmi 1708 a 1712, sú ďalšou prácou Giuliana. Skladajú sa z orechového (tmavé časti) a lipového dreva (reliéfy a busty hore). Reliéfy vyobrazujú scény zo života Ježiša Krista. Busty hore zobrazujú svätých biskupov, opátov a štátnikov. Dnes mnísi spievajú gregoriánske chválospevy päťkrát denne. Modlitby začínajú o 5:15 ráno a končia o 20:00 večer.

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. http://www.stift-heiligenkreuz.org/268-esky.182.0.html
  2. SOUKUP, Pavel. Třetí křížová výprava dle kronikáře Ansberta. Příbram : Knihovna Jana Drdy v Příbrami, 2003. 151 s. ISBN 80-86240-67-3. S. 41, 150.
  3. LECHNER, Karl. Die Babenberger : Markgrafen und Herzoge von Österreich 976-1246. 5. vyd. Wien ; Köln ; Weimar : Böhlau, 1994. 478 s. Ďalej iba Die Babenberger. ISBN 3-205-98229-0. S. 181-182. (nemecky)

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Súradnice: 48°3′19″S 16°7′49″V / 48,05528°S 16,13028°V / 48.05528; 16.13028