Klaudios Roufos Mladší
Klaudios Roufos alebo Klaudios Rufos (starogr. Κλαύδιος Ρούφος – Klaudios Roufos, iný prepis: Klaudios Rufos) bol dvojnásobný olympijský víťaz v 3. storočí.[1][2]
Klaudios Roufos zvaný tiež Apollónios, syn Klaudia Apollónia zo Smyrny, zvíťazil na 252. a na 253 olympijských hrách v rokoch 229 a 233 v niektorej úpolovej disciplíne (buď v pankratiu, v olympijskej disciplíne, v ktorej zvíťazil jeho dávny predok Klaudios Roufos, alebo v boxe, či v zápasení[2]).[1] Svoje majstrovstvo okrem z hier z Olympie predviedol aj na ostatných panhelénskych hrách, keď si víťazné vence odniesol z pýtických, nemejských i z isthmických hier, a to v dvoch štvorročných periódach po sebe.[1]
V starovekom Grécku sa víťaz všetkých štyroch hier nazýval periodonikés (víťaz obehu). Jednotlivé celogrécke hry sa totiž usporadúvali v rôznych obdobiach štvoročného cyklu, ktoré spolu tvorili periodos (pravidelný obeh). Každé štvorročné obdobie sa nazývalo olympiádou. Počas olympiády sa hry konali v nasledujúcom poradí: olympijské, nemejské, isthmické, pýtické, nemejské a isthmické.[3]
Záznam o panhelénskych víťazstvách Klaudia Roufa je uvedený na starovekej kamennej stéle (IG.XIV.1107) objavenej na ostrove Sicília.[1]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d Inscriptiones Graecae Urbis Romae, IG.XIV.1107
- ↑ a b Je, Le meilleur combattant de tous les temps - 4ème édition str. 103
- ↑ Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 363.