Kleitomachos z Téb

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Kleitomachos (starogr. Κλειτόμαχος – Kleitomachos) bol jedným z najslávnejších športovcov v úpolových disciplínach v dejinách starovekého Grécka.[1][2]

Kleitomachos, syn Hermokrata z boiótskych Téb, dosiahol na olympijských hrách dve víťazstvá, a to v pankratiu v roku 216 pred Kr. a na nasledujúcich hrách v roku 212 pred Kr. v boxe.[2] Okrem dvojnásobného triumfu z Olympie sa zapísal do dejín aj ojedinelým výkonom, keď si na celogréckych hrách v Delfách a v Isthmii počas jedného dňa vybojoval víťazstvá vo všetkych úpolových disciplínach (zápasenie, box a pankration).[2]

Socha Kleitomacha stála kedysi v olympijskej Altide. Ešte v druhom storočí si ju mohol prezrieť grécky cestovateľ a autor knihy Cesta po Grécku Pausanias, ktorý o Kleitomachovi zaznamenal toto: „Sochu thébskeho Kleitomacha venoval Hermokrates, otec Kleitomachov; vyznamenal sa týmto: na Isthmu zdolal dospelých zápasníkov v zápasení a ešte v ten istý deň premohol v súboji účastníkov pästného zápasu a tých, ktorí sa dostavili k pankratiu. Na hrách pýtickych získal všetky víťazstvá v počte tri. V Olympii bol tento Kleitomachos vyhlásený ako druhý po Theagenovi z Thasu, a to v pankratiu i v pästnom zápase. V pankratiu potom dosiahol víťazstvo na sto štyridsiatej prvej olympiáde. Počas nasledujúcej olympiády sa tento Kleitomachos opäť zúčastnil pankratia i pästného zápasu, ale v ten istý deň zatúžil po účasti v zápasení i pästného zápasu tiež élidský Kapros. Keď potom Kapros získal víťazstvo v zápasení, upozornil Kleitomachos hellanodikov, že nebude od nich spravodlivé, ak vyhlásia pankration skôr, než utrpí poranenia v pästnom zápase. Hovoril oprávnene i bol vyhlásený pankration, a keď bol porazený Kaprom, s duševnou i telesnou húževnatosťou sa pustil do boja s účastníkmi v pästnom zápase (a zvíťazil)."[3]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. David C. Young, A Brief History of the Olympic Games, str. 45
  2. a b c Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku I.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1973. 25-039-73. S. 461-462.
  3. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 6,15,3-5.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]