Knížecí Pláně
| Knížecí Pláně | |
| nem. Fürstenhut | |
| zaniknutá obec | |
 Knížecí pláně - obnovený cintorín | |
| Štát |  Česko |
|---|---|
| Región | Šumava |
| Okres | Prachatice |
| Obec | súčasť obce Borová Lada |
| Nadmorská výška | 1 021 m n. m. |
| Súradnice | 48°57′23″S 13°37′52″V / 48,95639°S 13,63111°V |
| Rok založenia | 1792 |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 385 01 |
  Knížecí Pláně-poloha na mape Česka
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Knížecí Pláně | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Knížecí Pláně (nem. Fürstenhut) je bývalá obec na Šumave. Miesto sa nachádza v Národnom parku Šumava na holej planine v nadmorskej výške 1021 metrov. Administratívne spadá pod obec Borová Lada.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]
Obec v roku 1792 založil knieža Schwarzenberg. Žili tam prevažne Nemci. Obec mala vo svojej najlepšej dobe približne 60 domov a 700 obyvateľov. Bývala tam hájovňa, píla, hostinec, mlyn, škola a stanovište pohraničnej stráže. V roku 1864 bol v obci postavený kostol Svätého Jána Krstiteľa, neskôr tam bola i fara. Od roku 1902 tam bol obecný úrad a od roku 1913 mala obec i poštu. Po II. svetovej vojne boli tamojší Nemci vysídlení a čoskoro na to, po roku 1950 obec zanikla. Kostol s cintorínom vydržal až do konca 60. rokov, kdy ho nechala odstreliť Československá ľudová armáda, bol zlikvidovaný aj s cintorínom.
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]V súčasnej dobe z obce nezostalo nič než cintorín, ktorý bol v roku 1992 zo zvyškov náhrobných kameňov starostlivo obnovený a oplotený bývalými miestnymi nemeckými obyvateľmi. Na mieste kostola bol vztýčený 13m vysoký drevený kríž, ktorý bol po víchrici v januári 2007 nahradený menším. Novo tam bola postavená farma s chovom ovcí a dobytka, v ktorej je reštaurácia Hájenka a ubytovanie v súkromí.
Okolie a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Križovatka turistických značených trás do Bučiny, Borovej Lady, Horní Vltavice a Strážného
- Výhľad na Luzný, do vnútornej Šumavy a za jasného počasia i na Alpy (Dachstein)
- nádrže na plavenie dreva: nádrž U Tokaniště, Polecká nádrž, Žďárecké jezírko
- rašeliniská: Buková slať, Knížecí slať, Žďárecká slať
- cez Knížecí Pláně prechádza hlavné európske rozvodie. Červený potok južne od osady tečie do Čierneho mora, zatiaľ, čo Malá Vltava na severe tečie do Severného mora.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Knížecí Pláně
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Knížecí Pláně na českej Wikipédii.