Preskočiť na obsah

Kochova záhrada

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kochova záhrada
chránený areál
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Okres Bratislava I
Mesto Bratislava
Mestská časť Staré mesto
Súradnice 48°08′47″S 17°05′40″V / 48,14638°S 17,09438°V / 48.14638; 17.09438
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Starého Mesta
Poloha v rámci Starého Mesta
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kochova záhrada je chránený areál[1] na Partizánskej ulici v Bratislave. Bola založená v tridsiatych rokoch 20. storočia ako súčasť sanatória MUDr. Karola Kocha. Zaujímavá je exotickou skladbou, výsadbovým plánom a celkovou architektúrou. Záhrada má vybudovaný bazén slúžiaci pôvodne pacientom, prvky drobnej záhradnej architektúry – lavičky, schodiská, vyvýšené miesta, odpočívadlá, sochy(sú predmetom snahy ľudí o ich záchrany a nahradenie replikami); množstvo chodníčkov, zákutí a elegantných terás robí toto miestom očarujúcim. Pre pokoj panujúci v tomto areáli je vyhľadávaným miestom rôznych vtákov, hniezdiacich v korunách stromov.

Dr. Koch sa rozhodol spríjemniť pacientkám pobyt aj zriadením exotickej záhrady, ktorá je neoddeliteľnou súčasťou sanatória. Za objektom založil slovenský botanik a záhradník Arboréta v Tesárskych Mlyňanoch Jozef Mišák dendrologicky pestrú záhradu. Rastliny boli vysadené podľa zásady zeleň po celý rok. Pôvodne tu bolo vysadených 120 druhov, z toho 30 ihličnatých a 26 listnatých, stálozelených cudzokrajných drevín.

Záhrada bola zasadená do svahovitého terénu, preto bola upravená na niekoľko terás spojených chodníčkami. Nachádzali sa tu lavičky, fontána upravená pre kaskádovité padanie vody, mnohé intímne zákutia.

Moderné sochy ako Matka s dieťaťom alebo Milenci umocňovali pocit galérie pod holým nebom. Svojou funkciou ako záhrada pre pacientov je ojedinelá na Slovensku. Jej riešenie bolo úzko späté s rekreačnými zložkami a rehabilitačnými prvkami ako bazén a plocha - plató na sedenie s najdlhším slnečným svitom dňa, slúžiaca ako tzv. slnečný kúpeľ.

V súčasnosti sa pracuje na záchrane jednotlivých sôch a architektonických prvkoch záhrady.

Pôvodne mala záhrada celkom tri možné miesta vstupu – jedno z Bartoňovej a dve zo dvora prislúchajúceho objektu nemocnice. Východný vstup, tvorený kľukatým schodiskom a romantickým chodníkom dnes už neexistuje; na jeho mieste stojí necitlivá prístavba ambulancií k nemocnici z osemdesiatych rokov. Jediný, dnes používaný vstup je pri západnej strane budovy nemocnice a tvorí ho dlhé schodisko s bočnými výstupmi na jednotlivé terasy a chodníky. Trávniky, ktoré boli v šesťdesiatych až osemdesiatych rokoch relatívne dobre udržované, dnes pustnú a sú zarastené náletovými drevinami, nepôvodnými kríkmi, brečtanmi a divým viničom (Partenocissus). Nefunkčný bazén vyše tridsať rokov „slúži“ ako pasca pre zatúlaných ježkov, čo nemôžu vyliezť späť.

V roku 2006 bola snaha magistrátu o vyňatie záhrady spod ochrany, no zatiaľ platí nezmenený status quo z predošlých rokov.

11. augusta 2022 bola Kochova záhrada otvorená pre verejnosť.[2]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Kochova záhrada. In: Zoznam osobitne chránených častí prírody SR [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR. Dostupné online.
  2. Bratislava otvára Kochovu záhradu verejnosti

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]