Koloman Belopotocký
| Koloman Belopotocký | |
| titulárny biskup trikarský veľkoprepošt veľkovaradínsky emeritný apoštolský poľný vikár c.a.k. armády | |
 | |
| Štát pôsobenia | Rakúsko-Uhorsko |
|---|---|
| Funkcie a tituly | |
| Veľkoprepošt veľkovaradínsky | |
| 1911 – 1914 | |
| Apoštolský poľný vikár c.a.k. armády | |
| 1890 – 1. jún 1911 | |
| Biografické údaje | |
| Narodenie | 6. február 1845 Ružomberok |
| Úmrtie | 15. december 1914 (69 rokov) Veľký Varadín (Oradea), dnešné Rumunsko |
| Svätenia | |
| Cirkev | rímskokatolícka |
| Kňaz | |
| Kňazská vysviacka | 14. jún 1868 (23 rokov) Brixen, Tirolsko, dnešné Taliansko |
| Biskup | |
| Menovanie | 16. jún 1890 (45 rokov) František Jozef I. |
| Potvrdenie | 22. júl 1890 (45 rokov) |
| Konsekrácia | 5. október 1890 (45 rokov) Katedrála sv. Martina, Spišská Kapitula |
| Svätiteľ | Juraj Čáska biskup spišský |
| Odkazy | |
 Koloman Belopotocký | |
Ján Nepomuk Koloman Belopotocký (staršie Belopotoczky, v literatúre niekedy aj ako Belepotoczky) (* 6. február 1845, Ružomberok[1] – † 15. december 1914 Veľký Varadín (Oradea), dnešné Rumunsko) bol rímskokatolícky duchovný, poľný vikár rakúsko-uhorskej armády.
Životopis
Gymnaziálne štúdia absolvoval v Ružomberku a Levoči. Teológiu študoval na univerzite v Innsbrucku ako bohoslovec spišskej diecézy.[2] 14. júna 1860 ho vysvätili na kňaza v tirolskom Brixene (dnes Taliansko). Na viedenskej univerzite pokračoval v teologickom štúdiu a v roku 1872 tam získal titul doktor teológie. Následne pôsobil ako profesor teológie a rektor v seminári na Spišskej Kapitule. V roku 1876 po ostrihomský arcibiskup Ján Simor povolal za rektora do centrálneho seminára v Budapešti. Od roku 1882 pôsobil vo Viedni na Frintaneu (Augustineu) a zároveň bol dvorným kaplánom rakúskeho cisára.
6. júna 1890 ho František Jozef I. vymenoval za apoštolského poľného vikára, t.j. najvyššieho duchovného rakúsko-uhorských ozbrojených síl. Apoštolský poľný vikár bol fakticky biskup personálnej diecézy, ktorá zahŕňala celú ríšu a do jej jurisdikcie patrili všetci príslušníci rakúsko-uhorskej armády, námorníctva a žandárstva, ako aj ich rodiny. Toto menovanie bolo potvrdené svätou stolicou 22. júla 1890 a bol menovaný za titulárneho biskupa trikalského. Biskupské svätenie prijal z rúk spišského biskupa Juraja Čásku v katedrále sv. Martina v Spišskom Podhradí. V tom istom roku sa stal aj kanonikom latinskej katedrálnej kapituly vo Veľkom Varadíne.
V pozícii poľného vikára pôsobil 21 rokov, tejto funkcie sa vzdal 1. júna 1911. Následne pôsobil ako veľprepošt katedrálnej kapituly vo Veľkom Varadíne, kde aj v roku 1914 zomrel.
Udelené biskupské svätenia
Hlavný svätiteľ
- Anton Fetser, 1906, pomocný biskup veľkovaradínsky, neskôr biskup rábsky (Győr)
- Imrich Bjelik, 1913, Belopotockého nástupca vo funkcii poľného vikára
Hlavný spolusvätiteľ
- Wolfgang Radnai, 1902, pomocný biskup veľkovaradínsky, neskôr biskup banskobystrický
- Mikuláš Széchenyi de Sárvár et Felsővidék, 1902, biskup rábsky a neskôr biskup veľkovaradínsky
- Augustín Fischer-Colbrie, 1905, pomocný biskup-koadjútor a neskôr sídelný biskup košický
- Hermann Zschokke, 1910, pomocný biskup viedenský
Referencie
- ↑ Záznam o krste v matrike farnosti Ružomberok
- ↑ TAKÁCS, Emma. Belopotoczky Kálmán. In: Magyar Katolikus Lexikon. Ed. Diós, István. Budapest : Szent István Társulat. [Cit. 2014-07-25]. Dostupné online. (maď.)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Koloman Belopotocký
Externé odkazy
- CHENEY, David M. www.catholic-hierarchy.org. REV. 2013-09-04, [cit. 2014-07-25]. Stránka Bishop Kalman Belopotoczky. (angl.)
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Coloman Belopotoczky na nemeckej Wikipédii.