Brixen

	Brixen; (Gemeinde Brixen; Comune di Bressanone)
	mesto
	Erb
	Erb
Štát	Taliansko
Región	Tridentsko-Horná Adiža
Provincia	Autonómna provincia ; Bolzano – Horná Adiža
Nadmorská výška	560 m n. m.
Súradnice	46°43′0″S 11°39′V / 46,71667°S 11,650°V
Obyvateľstvo	20 286 (2010)
Primátor	Albert Pürgstaller
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	39042
Tel. predvoľba	0472
	Poloha mesta v rámci Talianska
	Wikimedia Commons: Brixen
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 46°43′0″S 11°39′V / 46,71667°S 11,650°V

Brixen (taliansky Bressanone, v ladinskom dialekte Persenon alebo tiež Porsenù) je s počtom necelých 20 000 obyvateľov tretie najväčšie mesto na severe Talianska v regióne Tridentsko-Horná Adiža v autonómnej provincii Bolzano – Horná Adiža. Pre viac ako 2/3 obyvateľov mesta je materinským jazykom nemčina. Mesto Brixen je historické, umelecké, kultúrne, ekonomické, spoločenské a administratívne centrum okresu Valle Isarco.

Mesto sa rozkladá na dne údolia v nadmorskej výške cca 560 m, na sútoku riek Rienzi (nem. Rienz) a Isarco (nem. Eisack), zo severu obklopené Sarntalskými Alpami . Smerom na východ sa rozkladá Plose s vrchom Monte Telegrafo (nem. Plosegipfel, 2 504 m), na západ Cima Cane (nem. Hundkopf) a Monte Pascolo (nem. Königsangerspitze, 2 439 m ).

Brixen sa nachádza asi 40 km severne od hlavného mesta provincie Bolzana, asi 45 km južne od Brennerského priesmyku (Tal. Passo del Brennero), čo je od roku 1919 taliansko-rakúska hranica, a 35 km západne od mesta Brunico (v údolí Val Pusteria).

Mestom vedie Brennerská diaľnica A22 ( Autostrada del Brennero), s výjazdom 5 km ďalej na sever ( Bressanone Val Pusteria / Brixen-Pustertal) a ďalším 8 km ďalej na juh (Chiusa / Klausen). V železničnej stanici zastavujú všetky vlakové spoje.

Brixen je sídlom cirkevnej diecézy oblasti Bolzano-Brixen a najvýznamnejším mestom Isarského údolia. Je tiež odlúčeným sídlom Slobodnej univerzity Bolzano Libera Universita di Bolzano (LUB) so známou fakultou náuk výtvarných umení.

Etymológia[upraviť | upraviť zdroj]

Miestopisné označenie "BrixCity" má pravdepodobne gardenský pôvod, podobne ako Brescia.

Symboly[upraviť | upraviť zdroj]

Znak mesta predstavuje božieho baránka na červenom pozadí ako pripomenutie brixenskej histórie biskupského kniežatstva.

Bielozelená zástava mužstva hádzanárov má navyše žltý pruh (symbolizujúci cirkev) na bieločervenej vlajke tirolskej.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto Brixen, ktoré bolo založené v roku 901 udelením darovacej listiny vydané Ľudovítom IV., posledným Karolovcom, bolo dlhú dobu pod správou cirkvi, dnes je spoločne s Bolzanom najstarším mestom celého Tirolska.

Po dlhé stáročia bol Brixen ďaleko za zemskými hranicami Tirolska vplyvným sídlom kniežacieho biskupa. Významnými pre cirkev boli biskupi Poppo, ktorý bol r 1048 zvolený pápežom (Damasus II.), Mikuláš Kuzánsky (1450 – 1464) a Georg Golser (1464 – 1488). Dnes sa Brixen o biskupstvo delia s Bolzanom (diecézy Bolzano-Brixen (taliansky Diocesi Bolzano-Bressanone, v ladinskom nárečí Diozesa Bulsan-Persenon).

Stufels[upraviť | upraviť zdroj]

Stufels je pôvodným jadrom Brixenu. Tu sa usadzovali ľudia už pred tisíckami rokov. Pri archeologických prieskumoch boli veľmi často nachádzané nástroje a nádoby z doby kamennej. Väčšina domov v mestskej časti Stufels je kvôli svojmu veku a architektonickej jedinečnosti – rovnako ako stredoveké centrum – pamiatkovo chránených.

Stufels sa nachádza východne od rieky Isarco a je od námestia pri katedrále vzdialený cca 5 minút chôdze.

Staré mesto[upraviť | upraviť zdroj]

V historickom centre sa nachádza Brixenský dóm a naň priliehajúci ambit (krížová chodba), dvorný hrad (niekdajšie sídlo ríšskych biskupov), kňazský seminár, obe uličky s arkádami, kongregácia brixenských terciárok, kláštor klarisiek, kapucínsky kláštor a farský kostol.

Milland[upraviť | upraviť zdroj]

V časti Milland sa nachádza farský kostol sv. Josefa Freinademetza a starý farský kostol Panny Márie v piesku. Milland leží juhovýchodne od centra a prvé zmienky o ňom sú z roku 893.

Milland patril k pôvodnej starej fare sv. Ondreja (St. Andrä). Okolo roku 1300 bol postavený prvý kostol "Naša najdrahšia pani" v Millande. Albert z Place dal podnet v roku 1341 k dennej svätej omši, a teda aj pre kaplánsky úrad v tomto kostole. V 2. polovici 15. storočia bol kostol Naša najdrahšia pani na piesku nanovo stavaný a v roku 1464 dokončený.

Za čias moru na brixenskom území, v roku 1640, sa začal millandský kostol tešiť čoraz väčšej obľube ako pútnický kostol. V tej dobe vznikol ľudový výrok: "Maria na piesku je najsilnejšia v celom kraji."

V priebehu 17. storočia bol gotický kostol Matky Božej v Millande – tak ako mnoho kostolov v krajine – vo vnútri barokizovaný a opatrený veľkolepým oltárom, sochami a maľbami. V roku 1788 bol Milland oddelený od farnosti sv. Ondreja a stal sa tak samostatným. Miesto Milland malo v roku 1800 okolo 200 ľudí.

Roku 1891 bol tiež Milland na základe štátneho ustanovenia povýšený na farnosť. Okolo roku 1900 mal Milland už asi 500 obyvateľov, a pri vypuknutí 2. svetovej vojny už mal okolo 800 ľudí.

Po vojne potom začal veľmi čulý stavebný ruch. Počas dvoch desiatok rokov vzrástlo zaľudnenie z 1 000 na takmer 5 000 obyvateľov.

To viedlo k nutnosti výstavby farského centra s novým farským kostolom. To bolo naplánované architektom Othmarom Trefferom z Bruneku. Moderná stavba, v tvare stanu, bola 19. októbra 1985 vysvätená diecéznym biskupom Josephom Gargitterom a zasvätená misionárovi v Číne, pátrovi Jozefovi Freinademetzovi.

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Južne od mesta sa nachádza priemyselná zóna Brixenu, v ktorej sídlia rôzne závody pre výrobu stavebných materiálov. Medzi ďalšími podnikmi menujme napr. lisovne hliníka a Durst AG, ktorej výrobky z oblasti fototechniky idú vo svete dobre na odbyt.

Nie v priemyselnej zóne, ale na Hlavnej ulici na severe mesta sa nachádza prvá tlačiareň a jej skoršie právne sídlo Athesie (od roku 2004 v Bolzane). Athesia resp. jej predchodkyňa Tyrolia nie sú najstarším nakladateľstvom biskupstva. Na titul najstaršieho vydavateľstva si môže robiť nárok firma A. Weger (predtým Fürstbischöfliche Hofbuchdruckerei – Kniežabiskupská dvorná tlačiareň) v Starom meste. Brixenský mliečny dvor (Brim) sa nachádza pár metrov cez Brixenskú obecnú hranicu priemyselnej zóny Vahrn.

1 908 pracovísk mesta (inkl. öffentlicher Dienst und NPO s) zamestnávalo k 22. októbra 2001 10 453 osôb. 1 podnik zamestnáva cez 250 zamestnancov, 11 ďalších cez 100. Brixen je teda po Bolzane počtom pracovných miest druhým najväčším hospodárskym sídlom Južného Tirolska. Avšak podľa počtu zamestnaných bolo v roku 2001 až tretím, pretože v Brunicu bolo k rovnakému dátumu zamestnaných o 239 ľudí viac.

Šport[upraviť | upraviť zdroj]

Obzvlášť obľúbené sú brixenský bazén Aquarena a lyžiarske centrum Plose. Brixenský Športový zväz (SSV Brixen) je úspešný najmä v hádzanej, gymnastike a v plávaní. FC Südtirol-Alto Adige (jediný profesionálny futbalový klub Južného Tirolska) má od svojho založenia sídlo v Brixene, ale hrá v Bolzane, kam tiež chce svoje pôsobisko presunúť (stav v roku 2005)

Doplňujúce údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Okres: Valle Isarco / Eisacktal
Obyvateľstvo:
- 72% nemčina
- 27% taliančina
- 1% ladinský dialekt

Zinggen-Rosslauf[upraviť | upraviť zdroj]

Severne od Starého mesta medzi riekou Isarco a nemocnicou sa nachádza Rosslauf, ktorý sa v posledných rokoch masívne rozrástol. Tu sa nachádzajú jediné vysoké obytné bloky (s viac ako 10 poschodiami) v meste. Počet obyvateľov tu činí asi 5 000.

Vrch v blízkosti mesta, miestnymi i turistami hojne navštevovaný, sa volá Plose.