Konštantín Manasses
| Konštantín Manasses | |
| spisovateľ, historik, diplomat | |
 stránka z opisu Manasseovej kroniky, Vatikánsky rukopis | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 1130 |
| Konštantínopol | |
| Úmrtie | 1187 |
| Nafpaktos | |
| Národnosť | grécka |
| Dielo | |
| Žánre | kronika |
| Témy | dejiny sveta a Byzantskej ríše |
| Významné práce | kronika, Aristandros a Kallithea, Hodoiporikon |
| Odkazy | |
 | Konštantín Manasses (multimediálne súbory na commons) |
Konštantín Manasses alebo Konštantín Manassés[1] (gr.: Κωνσταντῖνος Μανασσῆς -Kónstantinos Manassés, iné prepisy: Kónstantínos Manassés, Konstantinos Manasses, Konstantinos Manassis; * 1130, Konštantínopol – † 1187, Nafpaktos) bol byzantský spisovateľ, historik a diplomat. Svoj život prežil na dvore cisára Manuela I. Ku koncu života bol ustanovený metropolitom v Nafpakte (na Západe neskôr známe ako Lepanto), kde aj zomrel.[2]
Dielo[upraviť | upraviť zdroj]
- Hodoiporikon
Cestopis opisujúci autorovo putovanie do Jeruzalema v roku 1160 v rámci cisárskej diplomatickej misie. Obsahuje viacero zážitkov a komentárov.[2]
Ľúbostný veršovaný román založený na antickej predlohe, zachoval sa len v zlomkoch. Písaný je päťnásťslabičným jambom, t.j. veršom ľudovej poézie.[1][2]
- kronika Chronike synopsis[3]
Svetová kronika popisujúca historické udalosti do nástupu Komnénovcov na byzantský trón v roku 1081. Dielo je napísané veršovanou formou, skladá sa z 6733 päťnásťslabičných jambových veršov a vyznačuje sa najmä vysoko umeleckým rétorickým štýlom. Kronika vznikla na popud švagrinej Manuela I., princeznej Ireny. Dielo je pomerne hodnoverné, favorizuje ale byzantskú dvorskú aristokraciu (odsudzuje meštiansky orientovaného Nikefora III.) a nachádza sa v ňom aj niekoľko zidealizovaných pasáží (Zoe a Michal IV.). Dielo sa tešilo veľkej obľube a vyšla i jeho prozaická verzia a neskôr aj pokračovanie. V 14. storočí bolo dielo v Bulharsku preložené do slovanského jazyka a doplnené o miestne dejiny.[1][2][3]
- popisy umeleckých diel (ekfraseisy)[2]
- oslavné reči (panegyriky)[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. 1. vyd. Praha : Vyšehrad, 1990. 415 s. ISBN 80-7021-034-6. S. 72, 209, 211, 236.
- ↑ a b c d e f g Manasses, Konstantinos. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 298.
- ↑ a b MANASSES, CONSTANTINE In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1280.