Preskočiť na obsah

Kónstantinos Manasses

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Konštantín Manasses)
Kónstantinos Manasses
spisovateľ, historik, diplomat
Prvá miniatúra z bulharského prekladu kroniky Chroniké synopsis zobrazuje autora (vpravo) vedľa cára Ivana Alexandra a Ježiša Krista, 14. storočie, Vatikánsky rukopis
Prvá miniatúra z bulharského prekladu kroniky Chroniké synopsis zobrazuje autora (vpravo) vedľa cára Ivana Alexandra a Ježiša Krista, 14. storočie, Vatikánsky rukopis
Osobné informácie
Narodenieokolo 1115/1130
 Konštantínopol
Úmrtie1187
 Nafpaktos
Národnosťgrécka
Dielo
Žánrekronika
Témydejiny sveta a Byzantskej ríše
Významné prácekronika Chroniké synopsis, Aristandros a Kallithea, Hodoiporikon
Odkazy
Spolupracuj na CommonsKónstantinos Manasses
(multimediálne súbory na commons)

Kónstantinos Manasses[p 1] alebo Konštantín Manasses (*okolo 1115[2]/1130[3], Konštantínopol – † asi 1187[2], Nafpaktos) bol byzantský spisovateľ, historik a diplomat. Svoj život prežil na dvore byzantského cisára Manuela I. Ku koncu života bol ustanovený metropolitom v Nafpakte (na kresťanskom Západe neskôr známe ako Lepanto).[4]

Napísal veršovanú kroniku zachytávajúcu dejiny sveta od jeho stvorenia po koniec vlády byzantského cisára Nikefora III.[2]

  • Hodoiporikon

Cestopis opisujúci autorovo putovanie do Jeruzalema v roku 1160 v rámci cisárskej diplomatickej misie. Obsahuje viacero zážitkov a komentárov.[4]

  • Aristandros a Kallithea[4] (Ek tón kata Aristandron kai Kallithean – O Aristandrovi a Kallithei)[1]

Ľúbostný veršovaný román založený na antickej predlohe, zachoval sa len v zlomkoch. Písaný je päťnásťslabičným jambom, t. j. veršom ľudovej poézie.[1][4]

  • Chroniké synopsis[3]

Svetová kronika popisujúca historické udalosti do nástupu Komnénovcov na byzantský trón v roku 1081. Dielo je napísané veršovanou formou, skladá sa z 6733 päťnásťslabičných jambových veršov a vyznačuje sa najmä vysoko umeleckým rétorickým štýlom. Kronika vznikla na popud švagrinej Manuela I., princeznej Ireny. Dielo je pomerne hodnoverné, favorizuje ale byzantskú dvorskú aristokraciu (odsudzuje meštiansky orientovaného Nikefora III.) a nachádza sa v ňom aj niekoľko zidealizovaných pasáží (Zóé a Michal IV.). Dielo sa tešilo veľkej obľube a vyšla i jeho prozaická verzia, a neskôr aj pokračovanie. V 14. storočí bolo dielo v Bulharsku preložené do slovanského jazyka a doplnené o miestne dejiny.[1][4][3]

  1.  – prepis podľa PSP; byzant. Κωνσταντῖνος Μανασσῆς, iné prepisy: Kónstantinos Manassés, Konstantinos Manasses, Konstantinos Manassis; Konštantín Manassés[1]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d DOSTÁLOVÁ, Růžena. Byzantská vzdělanost. Praha : Vyšehrad, 1990. ISBN 80-7021-034-6. S. 72, 209, 211, 236.
  2. a b c Konstantinos Manassés. In: Encyclopaedia Beliana. Bratislava : Encyklopedický ústav Slovenskej akadémie vied. [Cit. 2024-05-31]. Dostupné online. ISBN 978-80-89524-30-3, 978-80-970350-3-7. S. 265 – 266.
  3. a b c MANASSES, CONSTANTINE. In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. New York : Oxford University Press, 1991. ISBN 0-19-504652-8. S. 1280.
  4. a b c d e f g Manasses, Konstantinos. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 298.