Koronavírusová recesia

Vývoj hodnoty burzového indexu Dow Jones od januára do marca 2020

Koronavírusová recesia je významná ekonomická recesia, ktorá v roku 2020 významne ovplyvňuje ekonomiku takmer všetkých štátov sveta. Spúšťačom recesie bola Pandémia ochorenia COVID-19, proti ktorej šíreniu sa celosvetovo začali zavádzať preventívne opatrenia ako zatváranie obchodov, škôl či štátnych hraníc. Ide o najhoršiu recesiu od Veľkej hospodárskej krízy v 30. rokoch 20. storočia. Ekonomické dopady se líšia v rôznych oblastiach sveta podľa toho, ako rýchlo sa v daných oblastiach podarilo získať kontrolu nad šírením pandémie a aj s ohľadom na vývoj a bilanciu daných ekonomík v minulých rokoch.

Priebeh

Prvé zreteľné ekonomické problémy sa začali prejavovať na prelomu februára a marca 2020 so začiatkom výrazného poklesu cien ropy na svetových trhoch. Klesol aj dopyt po cestovaní. Pokles citeľne zasiahol leteckú dopravu. V priebehu marca sa vo väčšine sveta významne obmedzila vnútroštátna verejná doprava a došlo k obmedzovaniu prevádzky podnikov. Kvôli dĺžke trvania obmedzení až niekoľko mesiacov, vyhlásilo viacero spoločností insolvenciu alebo došlo k prepúšťaniu zamestnancov, čo zvýšilo mieru nezamestnanosti. Napríklad v Spojených štátoch amerických, kde miera nezamestnanosti kolísala v období od mája 2019 do februára 2020 medzi 3,4 a 3,7 %, v marci 2020 vzrástla na 4,4 % a v apríli skokovo na 14,7 %. Takúto hodnotu nedosiahla nikdy od začiatku sledovania v roku 1948. Pri predchádzajúcej recesii sa na prelome rokov 2009 a 2010 pohybovala okolo 10 %.

Počas recesie sa prepadla cena ropy kvôli obchodnej vojne medzi Ruskom a Saudskou Arábiou, prepadu v odvetví turizmu, energetiky a výraznému zníženiu spotrebiteľskej aktivity v porovnaní s predchádzajúcou dekádou. Prebytok ponuky nad dopytom spôsobil, že sa koncom apríla prvýkrát v dejinách ropa predávala za zápornú cenu (teda že predávajúci platil kupujúcemu za odobratú ropu). Svetové akciové burzy klesli v priebehu druhej polovice februára a marca zhruba o 20 až 30%. Zároveň vykazovali veľmi veľkú volatilitu, najmä kvôli extrémnej neistote na trhu.

Štátom sa zvyšujú náklady na záchranu obyvateľov a zároveň sa znižujú príjmy do rozpočtu, preto si požičiavajú. Štáty se teda postupne zadlžujú. Veľké množstvo krajín ešte nedokázalo znížiť dlh z obdobia predchádzajúcej celosvetovej ekonomickej krízy (2008 – 2015) alebo ich štátny dlh v pomere k HDP v posledných rokoch ešte narástol. Koronavírusová recesia teda môže niektoré štáty ekonomicky extrémne poškodiť, najmä tie štáty, ktoré na tom neboli dobre ešte pred touto recesiou (napríklad Grécko alebo Libanon).

Následky

Medzinárodný menový fond v apríli 2020 varoval, že ekonomický dopad pandémie koronavírusu bude omnoho horší, než predchádzajúca ekonomická kríza. Svetový potravinový program OSN varoval pred „hladomorom biblických rozmerov“, keď by počet hladujúcich mohol vzrásť zo 135 miliónov na viac ako 250 miliónov.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Koronavirová recese na českej Wikipédii a Coronavirus recession na anglickej Wikipédii.