Kos (mesto)

Kós (v novogréčtinč Κως) je grécke prístavné mesto, správne stredisko rovnomenného ostrova Kos v Egejskom mori v súostroví Dodekanisa. Nachádza sa na severovýchodnom pobreží ostrova asi 4 km od protiľahlého tureckého prístavu Bodrum. Mesto je významným prístavom a strediskom cestovného ruchu. Na západe hraničí s obecnou jednotkou Dikeios.

Obyvatelstvo[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 2011 žilo v meste 19 432 stálych obyvateľov^[1] čo je podľa sčítania aj počet obyvateľov obecnej jednotky a komunity. Mesto tak pre štatistické účely tvorí jedno sídlo spolu s dedinami Lambi, Platani, Ampavris, Kako Prinari, Giapili a Paradisi.

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny mesta sú úzko spojené s dejinami ostrova Kos. Mesto bolo založené v roku 366 pred Kr. Je rodiskom slávneho antického lekára Hippokrata. Jeho pamiatku v meste pripomína pamätný platan.

Vedľa antických pamiatok je v meste rad pamiatok z obdobia rytierskeho rádu Johanitov a tureckého panstva. V prvej polovici 20. storočia, kedy ostrov patril Taliansku, boli postavené verejné aj správne budovy, ktoré sú i dnes v architektúre mesta neprehliadnuteľné (napr. správna budova pri prístave, centrálne námestie - Platía Eleftherías - s tržnicou a archeologickým múzeom). Po silnom zemetrasení 23. apríla 1933 bola väčšia časť starého mesta v rozvalinách, čo umožnilo rozsiahly archeologický výskum i čiastočnú rekonštrukciu niektorých pamiatok.

Pamiatky a zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

Centrum mesta je sústredené okolo prístavu Mandráki, ktorého dominantou je stredoveká rytierska pevnosť z čias vlády Johanitov. Pevnosť po zemetrasení v roku 2007 nie je pre verejnosť prístupná.

Antické pamiatky tvoria 2 celky:

agora neďaleko prístavu
západná vykopávková oblasť na ktorú nadväzujú Ódeion a Casa Romana

Antická agora bola hospodárskym i politickým centrom antického mesta. Okrem tržnice a zhromaždiska, ktoré boli vybudované po založení mesta, tu boli dielne a obchody remeselníkov. Neskôr boli postavené i chrámy, ktoré sú dnes v rozvalinách.

V západnej vykopávkovej oblasti sú pozostatky stavieb od 3. storočia pred Kr. až do 2. storočia po Kristovi. Znovu vztýčené stĺpy označujú gymnasion - športovisko pre atlétov. Budova tzv. nymfea slúžila asi ako kúpele. Má pozoruhodný vnútorný dvor - átrium, nie je však prístupná. Na viacerých miestach areálu boli odkryté krásne antické mozaiky z ktorých vyniká Únos Európy na námet starogréckej báje.

Ódeion - rímske divadlo z 2. storočia, ktoré má 15 rád mramorových sedadiel, niektoré sú pôvodné.

Casa Romana - rímska vila z 3. storočia, ktorú objavili talianski archeológovia po ničivom zemetrasení a bola do značnej miery rekonštruovaná. Budova obsahuje tri átria a predstavuje vysoký životný štandard bohatých Rimanov.

Pamiatky z tureckého obdobia - dochovalo sa niekoľko mešít, najmä Defdarova mešita na centrálnom námestí a Mešita Hadži Hassana (tzv. mešita s lodžiou) vedľa prístavu. Obe mešity pochádzajú z 18. storočia. Vedľa Hassanovej mešity sa dochovali pôvodné turecké kúpele.

Archeologické múzeum stojí na centrálnom námestí v budove z 30. rokov 20. storočia. Vystavuje najmä sochy a mozaiky z helenistického a rímskeho obdobia. V centrálnej hale na prízemí je položená farebná mozaika z 2. – 3. storočia Príjazd boha lekárstva Asklépia na Kos, ktorého víta lekár Hippokrates. Rad sôch v múzeu má vzťah k "lekárskej" tradícii Kosu - socha Hygie, boha Asklépia, Hippokrata.

V blízkosti mesta sa nachádza antický liečebný, kúpeľný a náboženský areál Asklépion.