Kostol Božského Srdca Ježišovho (Partizánske)
Kostol Božského Srdca je rímskokatolícky kostol v Partizánskom. Navrhol ho významný architekt Vladimír Karfík. Stavba dotvára dôležitú kompozičnú osnovu mesta a dodnes je jeho známou dominantou. Základný kameň kostola bol posvätený 8. júla 1943. Legálnu vysviacku kostola naplánovanú na 25.-26. mája 1949 prekazil nový komunistický režim, kostol bol neoficiálne vysvätený 25. júna 1949, oficiálne až 2. septembra 1989.
Úvod
Mesto Baťovany (neskôr Partizánske) vziklo doslova na zelenej lúke. Známy Baťov architekt Vladimír Karfík pomohol vybudovať ideálne mesto spájajúce zóny výroby, bývania a oddychu. Rozsiahle centrálne námestie tvoril sčati park a sčasti dláždené plochy, okolo ktorých boli situované objekty Spoločenského domu, radnice a obchodného domu. K dokončeniu myšlienky urbanistického návrhu, chýbala ešte dominanta námestia – kostol. Ten vznikol z jedného z provizórnych drevených domčekov. V júli 1942 bolo rozhodnuté, že v Baťovanoch bude vybudovaný rímskokatolícky Kostol Božského Srdca Ježišovho. Stavbou bola poverená rímskokatolícka obec mesta a jeho vybudovaním firma Baťa, a.s. Šimonovany. Stavbu chrámu navrhol a vypracoval takisto V. Karfík.
Dejiny návrhu
Pôvodný návrh kostola pochádza z roku 1937, ktorý Karfík navrhol do moravského mesta Baťov (dnešné Otrokovice). Kostol nebol zrealizovaný, ale jeho návrh neskôr poslúžil pri výstavbe najveľkolepejšej stavby námestia v Partizánskom. Návrh na kostol v Partizánskom sa jemne odlišuje od pôvodného návrhu, vzhľadom na to, že sa nachádza v inej lokalite a od pôvodného plánu ubehlo už 10 rokov. Najvýraznejšia zmena ja vo veľkosti kostola. Oproti pôvodného návrhu je realizovaný kostol o 10 metrov kratší. K zmene došlo aj v rozmeroch skeletového modulu. Pôvodný návrh mal rozmery 9020 x 6150 mm, v realizačnom projekte je už modul upravený na rozmer 9900 x 4500 mm. Odvíjajúc od toho sa zmenili aj proporcie ostatných priestorov. Nedostatku monumentálnosti funkcionalistických kostolov sa architekt vyhol zvýraznením vertikality, čím znovuoživil vlastnosť gotických chrámov, tak aby potlačil modernú jednoduchosť.
Vývoj stavby
8. júla 1943 sa vykonala posviacka a uloženie základného kameňa banskobystrickým biskupom Andrejom Škrábikom v prítomnosti prezidenta Jozefa Tisa. 11. augusta 1944 stavebné oddelenie firmy Baťa začalo na stavbe intenzívne pracovať. Ešte ten istý rok bolo oznámené, že stavba kostola nebola pojatá do dvojročného budovateľského plánu. Na ukončenie prác bolo potrebných asi 3 milióny korún. Nedostatok finančných prostriedkov stavbu kostola skomplikoval, spomalil a napokon do mája 1947 i zastavil. Následne sa zdrojom finančných prostriedkov na dostavbu kostola stali pravidelné nedeľné zbierky, najmä medzi zamestancami firmy Baťa.
Štyri zvony kostola sú zasvätené sv. Jozefovi, sv. Štefanovi, sv. Antonovi a Panne Márii. Zvony vyrobil a dodal závod Kovolit.
Organ kostola vyrobili a inštalovali Továrny na piana a varhany. Organ disponuje 44 hrajúcimi registrami, tromi manuálmi s pedálom, a spojenie hracieho stola so vzdušnicami organa zabezpečuje elektropneumatická traktúra.
Vykurovanie kostola bolo v projekte navrhované ako teplovzdušné s klimatizáciou, z kotolne umiestnenej v suteréne chrámu. Kotol však dodaný nebol. Vykurovanie je elektrické, teplovzdušné kanály vedú pod podlahou a vyusťujú v stenách.
Nosné piliere v lodi chrámu, podlaha, oltár, kríž na čelnej stene a všetky ostatné obloženia sú vyrobené z truhárskeho mramoru. Rovnako je obložený i obetný stôl. Kostolné lavice, spovednice a nábytok z dreva vyrobili a inštalovali stolárske dielne firmy Baťa v Pravenci.
Dispozícia
Hlavný sieňový obradný priestor má 270 miest na sedenie a svetlú výšku 9,9 m. Do štyridsaťtri metrovej veže sa vinie subtílne oceľové schodisko, ktoré ústi v priestore zvonov. Odtiaľ je prístupná úzka exteriérová ochodza s unikátnym výhľadom na celé mesto. Hlavný obradný priestor chrámu dopĺňa na východepresbytériem lemované sakristiou, obslužnými miestnosťami a oratóriom. Kaplnka s krstiteľnicou je realizovaná na ľavej strane hlavného vstupu. Vo vnútornom jednoloďovom priestore kostola má dominantné postavenie osem stĺpov s kruhovým prierezom obložených ružovkastým umelým mramorom, rámová konštrukcia stopu a charakteristické vertikálne rastrovanie vysokývh okien na bokoch lode. Interiér kostola je vybavený striedmo, nie však lacno. Použité materiály sú omietka, dlažba kombinovaná z mramorových úlomkov a terazza, hliník, opaxitové sklo, neónové svietidlá.
Celý interiér kostola, ústrednú postavu Ježiša Krista, sošky apoštolov, 14 zastavení krížovej cesty, refiéfy sv. Rodiny a snímanie z kríža, Kristus v hrobe, znaky evanjelistov nad vchodom do kostola ako aj socha Panny Márie v lurdskej jaskyni sú dielom sochára Tibora Bártfaya.
Osvetlenie
Realizovaná škála osvetľovacích telies predstihla navrhované konvenčné nástenné lampy. Základom všetkých svietidiel je neónová trubica, Jednoduché hliníkové trubice sú umiestnené v hliníkových rímsach pod nástennými reliéfmi i v portáli presbytéria. V rímse kazateľnice osadili zakrivené trubice kopírujúce jej oválny tvar. V dennej kaplnke tvoria trubice na strope éterický štvorramenný útvar. Z neonových trubíc sú vyhotovené aj popartované kríže na stĺpoch hlavnej lode. Priznané nitovanie hliníkových prvkov ešte posilňuje technický ráz osvetlenia.
Použitá literatúra
- Dulla, M. – Moravčíková, H.: Architektúra Slovenska v 20. storočí. Bratislava: Slovart, 2002, s. 119, 407.
- Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava, Perfekt, 2007, s. 111.
- Moravčíková, H.: „Baťovany – Partizánske: vzorné slovenské priemyselné mesto.“ In: Architektúra & Urbanizmus roč. 37 (2003), č. 3/4, s. 133-135.