Biskupstvo Banská Bystrica

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Biskupstvo Banská Bystrica
Erb diecézy
Bratislavská arcidiecéza Trnavská arcidiecéza Biskupstvo Nitra Žilinská diecéza Biskupstvo Banská Bystrica Biskupstvo Rožňava Arcibiskupstvo Košice Biskupstvo Spišské PodhradiePoloha diecézy Biskupstvo Banská Bystrica  na Slovensku (klikacia mapa)
O tomto obrázku
Základné údaje
Štát Slovensko
Cirkevná provincia Západná provincia
Metropolitné biskupstvo Bratislavská arcidiecéza
Diecézny biskup Marián Chovanec
Generálny vikár Branislav Koppal
Dekanáty 16
Obrad rímsky
Liturgický jazyk slov. , maď.
Katedrála Katedrála sv. Františka Xaverského
Webstránka http://www.bbdieceza.sk
Cirkevná provincia
Mapa cirkevnej provincie Západná provincia


Biskupstvo Banská Bystrica alebo Banskobystrická diecéza, v úradnom styku Rímskokatolícka cirkev Biskupstvo Banská Bystrica[1] (lat. Dioecesis Neosoliensis) je rímskokatolícka diecéza na Slovensku so sídlom v Banskej Bystrici. Na jej čele od 15. decembra 2012 stojí Marián Chovanec.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Searchtool.svg
Pozri aj: Ostrihomské arcibiskupstvo

Územie terajšieho banskobystrického biskupstva bolo pôvodne súčasťou rozsiahleho ostrihomského arcibiskupstva. Vzhľadom na veľkosť tohoto arcibiskupstvo bolo viac pokusov o vyčlenie menších biskupstiev. Úspešne boli zavŕšené v roku 1776 zásluhou cisárovnej Márie Terézie banskobystrické biskupstvo. Jeho utvorenie schválil spolu so spišským a rožňavským biskupstvom pápež Pius VI. 13. marca 1776 bulou Regalium principum.

Cisárovná Mária Terézia novovzniknutému biskupstvu dala do vena niekdajšie arcibiskupské panstvo s kaštieľom vo Svätom Kríži nad Hronom (terajší Žiar nad Hronom) a bývalý jezuitský kostol v Banskej Bystrici určila za jeho katedrálu. Patrón katedrálneho kostola sv. František Xaverský sa stal patrónom biskupstva.

Od 27. júla 2011 do 15. decembra 2012 bola diecéza v stave sede vacante z dôvodu smrti diecézneho biskupa Mons. Rudolfa Baláža. 28. júla 2011 Kolégium konzultorov zvolilo podľa noriem Kódexu kánonického práva za dočasného administrátora diecézy, generálneho vikára diecézy Mons. Mariána Bublinca.

Do dnešných dní sa na banskobystrickej biskupskej katedre vystriedalo 15 biskupov.

Biskupi[upraviť | upraviť zdroj]

Diecézny biskup[upraviť | upraviť zdroj]

Diecéznym biskupom je Marián Chovanec. Za biskupa Banskobystrickej diecézy ho vymenoval 20. novembra 2012 pápež Benedikt XVI..[2] Úrad diecézneho biskupa prevzal 15. decembera 2012.[3]

Doterajší sídelní biskupi a administrátori diecézy[upraviť | upraviť zdroj]

Meno Nástup do funkcie Ukončenie funkcie Životopis
František (Peter Pavol Ignác) Berchtold 1776 1793
Gabriel Zerdahelyi 1800 1813
Anton (Martin) Makay 1819 1823
Jozef Belánsky 1823 1843
Jozef (Ignác) Rudnyánszky 1844 1850 V roku 1850 abdikoval, zomrel v roku 1859 v Bratislave.[4]
Štefan Moyzes 1850 5. júl 1869
Zigmund Suppan Vymenovaný za banskobystrického biskupa v roku 1870, pred konsekráciou sa vzdal biskupstva.[4]
Arnold (Matej Alojz Vendelín) Stummer 1872 1886
Imrich Bende 1886 19. január 1893
Karol Rimely 6. jún 1893 13. január 1904
Wolfgang Radnai 11. júl 1904 16. december 1920 Po rozpade Rakúsko-Uhorska bol štátom vypovedaný z územia svojho biskupstva a 16. decembra 1920 sa vzdal svojej funkcie. Následne bol menovaný za titulárneho arcibiskupa axomiského.[5]
Marián Blaha 13. november 1920 21. august 1943
Andrej Škrábik 21. august 1943 8. január 1950
sedisvakancia 1950 1968 Ján Dechet, ktorého menoval Slovenský úrad pre veci cirkevné za „správcu diecézy“. V zmysle cirkevných zákonov Svätá stolica Jána Decheta exkomunikovala. Ján Dechet uzurpoval správu diecézy až do svojej smrti v apríli 1968.[4]
sedisvakancia 1968 1973 František Haspra, ktorého vymenoval nitriansky biskup Eduard Nécsey za ordinára s právomocami kapitulného vikára.[6][7]
Jozef Feranec 19. február 1973 14. február 1990
Rudolf Baláž 14. február 1990 27. júl 2011
sedisvakancia 28. júl 2011 15. december 2012 Diecézu spravoval dočasný administrátor diecézy Marián Bublinec.
Marián Chovanec 15. december 2012 menovaný 20. novembra

Pomocní biskupi[upraviť | upraviť zdroj]

V súčasnosti diecéza nemá pomocného biskupa.

Prehľad doterajších pomocných biskupov[upraviť | upraviť zdroj]

Návšteva pápeža Jána Pavla II.[upraviť | upraviť zdroj]

Svätý Otec Ján Pavol II. 12. septembra 2003 celebroval slávnostnú sv. omšu pri ktorej otvoril diecéznu synodu Banskobystrickej diecézy.

Sufragánne začlenenie diecézy[upraviť | upraviť zdroj]

Diecéza bola od svojho vzniku začlenená ako sufragánna diecéza pod Ostrihomskú arcidiecézu. Po rozpade Uhorska a vzniku I. ČSR v roku 1918 vzhľadom na napäté vzťahy medzi Svätou stolicou a vládou trvalo skoro dvadsať rokov, kým sa oficiálne upúravilo sufragánne začlenenie diecézy. 2. septembra 1937 Svätá atolica vydala bulu Ad ecclesiastici regimis o vonkajšom ohraničení diecéz a vyňala všetky diecézy Slovenska spod príslušnosti pod Ostrihom a Jáger (maď. Eger) a podriadila ich priamo Svätej stolici.[8]

Od 14. februára 2008 patrí Banskobystrické biskupstvo pod novovzniknuté metropolitné bratislavské arcibiskupstvo.

Dekanáty[upraviť | upraviť zdroj]

Dekanáty Banskobystrickej diecézy :

  1. Banská Bystrica - Katedrála: Badín, Banská Bystrica - Belveder, Banská Bystrica - Fončorda, Banská Bystrica - Katedrála sv. Františka Xaverského, Banská Bystrica - Radvaň,
  2. Banská Bystrica - mesto: Banská Bystrica - Podlavice, Banská Bystrica - Stará Sásová, Banská Bystrica - Sásová, Banská Bystrica - mesto, Donovaly, Riečka, Staré Hory, Tajov, Uľanka,
  3. Banská Štiavnica: Banská Belá, Banská Štiavnica, Podhorie, Svätý Anton, Štefultov, Štiavnické Bane,
  4. Bojnice: Bojnice, Kanianka, Koš, Lazany, Nedožery - Brezany, Nitrianske Pravno, Opatovce nad Nitrou, Tužina,
  5. Detva: Detva, Detvianska Huta, Hriňová, Kriváň, Očová, Stožok, Vígľašská Huta - Kalinka, Zvolenská Slatina,
  6. Krupina: Bzovík, Dolný Badín, Dudince, Hontianske Nemce, Krupina, Litava, Sebechleby, Senohrad, Terany, Čekovce,
  7. Levice: Bátovce, Hontianske Trsťany, Hronské Kosihy, Krškany, Levice - Rybníky, Levice - mesto, Nová Dedina, Pukanec, Santovka, Čajkov, Žemberovce,
  8. Nová Baňa: Brehy, Bzenica, Hliník nad Hronom, Horná Ždaňa, Horné Hámre, Kľak, Nová Baňa, Prochot, Rudno nad Hronom, Sklené Teplice, Tekovská Breznica, Veľké Pole, Vyhne, Žarnovica,
  9. Partizánske: Bystričany, Horná Ves, Kamenec pod Vtáčnikom, Kolačno, Malé Kršťeňany, Oslany, Partizánske - mesto, Partizánske - Šípok, Partizánske 3 - Šimonovany, Veľké Uherce, Zemianske Kostoľany, Čereňany,
  10. Prievidza: Chrenovec - Brusno, Handlová, Lehota pod Vtáčnikom, Nováky, Prievidza - Veľká Lehôtka, Prievidza - Zapotôčky, Prievidza - mesto, Sebedražie,
  11. Slovenská Ľupča: Brusno, Medzibrod, Podkonice, Poniky, Priechod, Selce, Slovenská Ľupča, Čerín,
  12. Turčianske Teplice: Horná Štubňa, Kláštor pod Znievom, Mošovce, Slovenské Pravno, Socovce, Turčianske Teplice, Turčiansky Michal, Turčiansky Peter, Valča,
  13. Veľký Krtíš: Balog nad Ipľom, Bušince, Dolné Plachtince, Hrušov, Modrý Kameň, Nenince, Olováry, Opatovská Nová Ves, Sklabiná, Veľká Čalomija, Veľký Krtíš, Vinica, Vrbovka, Čebovce, Želovce,
  14. Zvolen: Budča, Dobrá Niva, Kováčová, Sielnica, Sliač, Sása, Tŕnie, Zvolen - Sekier, Zvolen - Západ, Zvolen - mesto,
  15. Šahy: Demandice, Hokovce, Horné Turovce, Ipeľské Predmostie, Plášťovce, Vyškovce nad Ipľom, Šahy,
  16. Žiar nad Hronom: Horná Ves - Farnosť bl.Jána Pavla II., pápeža, Janova Lehota, Jastrabá, Kremnica, Kremnické Bane, Ladomerská Vieska, Lovča, Lovčica - Trubín, Lutila, Nevoľné, Pitelová, Slaská, Trnavá Hora, Žiar nad Hronom, Žiar nad Hronom - Farnosť Sedembolestnej Panny Márie,

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Ministerstvo kultúry SR. Rímskokatolícka cirkev v Slovenskej republike [online]. [Cit. 2012-12-25]. Dostupné online.
  2. TK KBS. Benedikt XVI. menoval banskobystrického diecézneho biskupa [online]. 20.11.2012 12:00, [cit. 2012-12-17]. Dostupné online.
  3. TK KBS. Banskobystrický biskup Mons. Marián Chovanec prevzal diecézu [online]. 20.11.2012 12:00, [cit. 2012-12-17]. Dostupné online.
  4. a b c Biskupstvo Banská Bystrica. Z histórie Banskobystrickej diecézy : Banskobystrická diecéza [online]. REV. 2011-08-23, [cit. 2012-12-17]. Dostupné online.
  5. David M. Cheney. www.catholic-hierarchy.org [online]. REV. 2012-09-08, [cit. 2012-12-17]. Kapitola Archbishop Wolfgang Radnai : Catholic-Hierarchy. (ang.)
  6. KOLLÁR, Pavol. Stručné dejiny Banskobystrického biskupstva [PDF online]. Biskupstvo Banská Bystrica, [cit. 2012-12-19]. Dostupné online.
  7. VALACH, Ondrej. Katolícke kňazské osobnosti okresu Zlaté Moravce [online]. obec Machulince, [cit. 2012-12-19]. Dostupné online.
  8. DOLINSKÝ, Juraj. Cirkev a štát na Slovensku v rokoch 1918 - 1945. Redakcia Mgr. Mária Fúriková. Trnava : Dobrá kniha, 1999. (Dialógy.) ISBN 80-7141-268-6. S. 38. (slov.)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]