Kostol Nanebovzatia Panny Márie (Dolné Orešany)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kostol Nanebovzatia Panny Márie
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trnavský kraj
Okres Trnava
Obec Dolné Orešany
Náboženstvo  
 - cirkev Rímskokatolícka
 - provincia Západná
 - diecéza Trnavská arcidiecéza
 - dekanát Smolenice
 - farnosť Dolné Orešany
Súradnice 48°26′20″S 17°25′43″V / 48,4388°S 17,4285°V / 48.4388; 17.4285
Štýl gotika
Výstavba pol. 14. storočia
Štátny znak SRNárodná kultúrna pamiatka SR
ÚZPF[1]
 - číslo 816/1
Poloha kostola na Slovensku
Poloha kostola na Slovensku
Poloha v rámci kraja
Poloha v rámci kraja
Wikimedia Commons: Church of Assumption of the Holy Virgin, Dolné Orešany
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Pohľad do interiéru

Kostol Nanebovzatia Panny Márie je gotická, neskôr slohovo upravovaná sakrálna stavba, nachádzajúca sa v centre obce Dolné Orešany v okrese Trnava v Trnavskom kraji.

Najstaršia stavba obce je známa predovšetkým svojím netradičným zakončením kostolnej veže.

Stavebná história[upraviť | upraviť zdroj]

V obci, niekdajšom zemepanskom mestečku, ležiacej na juhovýchodnom úpätí Malých Karpát a známej svojou vinohradníckou tradíciou postavili v prvej polovici 14. storočia kostol zasvätený Nanebovzatiu Panny Márie (patrocínium však doložené až v roku 1543). Prvá písomná zmienka o jeho existencii pochádza z roku 1390.

Ako jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom zaklenutým rebrovou klenbou kostolík existoval viac ako sto rokov. K ďalším stavebným úpravám prišlo v dvadsiatych rokoch 16. storočia. Vtedy ku kostolu na západnej strane pristavali mohutnú vežu na štvorcovom pôdoryse. Kostol dostal v exteriéri podobu, v akej ho poznáme aj dnes.

Vzhľad kostola[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol Nanebovzatia Panny Márie v Dolných Orešanoch je jednoloďová stavba s polygonálnym presbytériom a západnou predstavanou vežou. Trojetážová mohutná veža s barokizovanou fasádou bola, podľa rokov vyrytých na kamenných kvádroch, postavená v rokoch 1518 – 1521. Je charakteristická netradičným zakončením. Murovanú ihlancovitú strechu miesto tradičného kríža završuje symbol kráľovskej moci – na poduške so strapcami položená svätoštefanská koruna s nakloneným krížom. Veľmi netradičné riešenie má zrejme súvis s faktom, že v kostole bola niekedy kráľovská koruna skutočne uložená. V podveží sa nachádza hlavný vchod do kostola, ktorý tvorí lomený segmentový portál. V strede klenby vstupu v podveží, kde sa zbiehajú ozdobné prúty, je kamenný kváder upravený ako erb. V ňom je vyrytý rok 1525, strapec hrozna a vinohradnícky nôž.

Druhý vchod do kostola vedie cez portál v pristavanej južnej predsieni. Po jej oboch stranách sa nachádzajú dve zaujímavé kamenné nádoby – sväteničky – z červeného mramoru s tepanými železnými krytmi. Južná strana kostola obsahuje kaplnku Lurdskej Panny Márie. Múry kostola sú z vonkajšej strany na presbytériu a na lodi členené pultovými opornými piliermi.

Interiérovú výzdobu jednoloďového kostola predstavujú dva bočné oltáre pri víťaznom oblúku. Ľavý bočný oltár obsahuje súsošie svätého Jozefa držiaceho na rukách Ježiška. Pravý bočný oltár je zasvätený Božskému Srdcu Ježišovmu. Na víťaznom oblúku, oddeľujúcom svätyňu od lode, je umiestnený výjav Ukrižovania z prvej polovice 18. storočia.

Zaujímavým umeleckým doplnkom interiéru kostola je fragment neskorogotickej nástennej maľby zo začiatku 15. storočia predstavujúcej vedľa seba sediacich apoštolov. Celkový výzor maľby narušila prístavba barokovej kazateľnice v roku 1745. Na jej rečnisku tvorca umiestnil sochy Krista a štyroch evanjelistov.

V interiéri nachádzame ešte architektonicky hodnotné rebrovanie klenby a na južnej strane lode a v presbytériu gotické kružbové okná.

Okolie kostola[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol stojí v areáli ohradenom pôvodným renesančným opevňovacím múrom členeným, podobne ako murivo kostola, pultovými opornými piliermi.

Okolie kostola dotvára pamätník obetí prvej a druhej svetovej vojny a kamenný pranier z roku 1654.

Neďaleko kostola, na južnom konci obce, sa v ohradenom areáli, niekdajšom cintoríne, nachádza baroková Kaplnka Najsvätejšej Trojice z roku 1715. Je súčasťou tunajšej kalvárie.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-17]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Št. Podolinský, Kultúrne krásy Slovenska - Gotické kostoly - vidiek, Dajama, Bratislava, 2010, ISBN 978-80-89226-91-7
  • M. Togner, Stredoveká nástenná maľba na Slovensku, vydavateľ neznámy, Bratislava, 1988
  • V. Dvořáková, J. Krása, K. Stejskal, Středověká nástěnná malba na Slovensku, Odeon, Praha, 1978, Tatran, Bratislava, 1978