Kostol Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa

Svetové dedičstvo UNESCO

Kostol Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa (niekedy tiež chrám Nanebovzatia Panny Márie alebo katedrála Nanebovzatia Panny Marie) je kostol nachádzajúci sa v Kutnej Hore v štvrti Sedlec. Ranogotický kostol prestaval po roku 1700 v štýle barokovej gotiky architekt a staviteľ Jan Blažej Santini-Aichel.

Kostol je súčasťou svetového dedičstva UNESCO.

Dejiny

Cisterciánsky kláštor pri kostole Nanebovzatia Panny Márie je najstarší kláštor rádu v Česku. Bol založený v roku 1142 mníchmi z bavorských Waldsassen. Samotný kostol vznikol ako súčasť cisterciánskeho kláštora koncom 13. storočia a bol postavený medzi rokmi 1282 – 1320 v gotickom slohu cisterciánskymi staviteľmi. Po vypálení husitmi počas husitských vojen bol poškodený a neskôr rekonštruovaný. V roku 1700 ho prestaval v štýle barokovej gotiky významný český staviteľ Jan Blažej Santini-Aichel (1677 – 1723), ktorý je i autorom prestavby susednej kaplnky Všetkých Svätých, kostnice a väčšej časti dekorácii z kostrových pozostatkov v tejto kaplnke.

Opis

Kostol Nanebovzatia Panny Márie a svätého Jána Krstiteľa je päťloďová gotická bazilika s priečnou loďou, polygonálnym záverom a vencom kaplniek. Ako aj iné cisterciánske kostoly tej doby nemá veže. Kostol je 92 m dlhý, 29 m široký a výška klenby je 25 m. Prostý a svetlý interiér má barokovú klenbu s freskou J. J. Steinfelse z roku 1717 v krížení. Zariadenie je prevažne barokové. Na severnej stene sú obrazy „Mučenie mníchov husitmi“ a „Zavraždenie sv. Václava“ od M. I. Willmanna z roku 1703, a obraz „14 svätých pomocníkov“ od Petra Brandla z roku 1728. Tiež v Kaplnke českých patrónov a Kaplnke svätej Luitgardy v ochoze (prvá a druhá kaplnka vľavo) sú rezby M. V. Jäckela a obrazy P. Brandla.

V súčasnosti je kostol po rozsiahlej a finančne náročnej rekonštrukcii a jeho interiéry sú prístupné za poplatok.