Kostol svätého Václava (Pacov)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Súradnice: 49°28′23″S 15°00′09″V / 49,473130°S 15,002604°V / 49.473130; 15.002604
Kláštorný kostol svätého Václava
bývalý kostol rímskokatolíckej a československej husitskej cirkvi
PAC-2013-VaclavZamek07.jpg
celkový pohľad na budovu z námestia Slobody od kostola svätého Michala archanjela
Štát Česko Česko
Historická krajina Čechy
Kraj Vysočina
Okres Pelhřimov
Mesto Pacov
Náboženstvo Kresťanstvo
 - cirkev Rímskokatolícka cirkev/Československá cirkev husitská
Súradnice 49°28′23″S 15°00′09″V / 49,473130°S 15,002604°V / 49.473130; 15.002604
Architekti Martin Wittwer, Calabero de Mante Carmelo
Štýl barok
Výstavba 1719
 - dokončenie 1719
Česko s vyznačenou polohou kostola
Legenda kosciol.svg
Česko s vyznačenou polohou kostola
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kláštorný kostol svätého Václava je budova bývalého barokového rímskokatolíckeho a neskôr husitského kostola nachádzajúca sa na námestí Slobody v historickej mestskej pamiatkovej zóne mesta Pacov v okrese Pelhřimov v kraji Vysočina v Česku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1] [2][3]

Dejiny a charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Kostol bol postavený v roku 1719 karmelitánskym rádovým architektom Martinom Wittwerom.[3][4][1]

Kostol stojí na námestí vedľa pacovského zámku. Na mieste zámku kedysi stával hrad, ktorý bol neskôr prestavaný na barokový zámok, ktorý bol v roku 1666 upravený na kláštor bosých karmelitánov. V roku 1719 bol kláštor rozšírený a v jeho juhozápadnej časti bol postavený barokový kláštorný kostol svätého Václava.[1] [2]

Kostol postihol v roku 1727 spolu s väčšinou mesta veľký požiar a tak bol 1727 - 1732 renovovaný rádovým staviteľom Calaberom de Mante Carmelo.[2][1]

Samotný kláštor bol zrušený v roku 1787 a stavba slúžila opäť ako zámok.[2][1] Samotný kostol po zrušení kláštora už nefungoval ako kostol, ale bol využívaný ako reprezentatívna miestnosť a skladisko.[1]

V období medzi dvoma svetovými vojnami sa v kostole slúžili bohoslužby Československej cirkvi husitskej.[2][3][5] Po druhej svetovej vojne sa do kostola Československá cirkvev husitská vrátila a pôsobila tam medzi rokmi 1947 - 1974.[1]

3. 5. 1958 bola budova zapísaná ako kultúrna pamiatka.[4]

Medzi rokmi 1979 - 1994 prešiel kostol kompletnou reštauráciou.[1]

V súčasnej dobe budova nefunguje ako kostol, inventár je dávno vysťahovaný. Budova patrí mestu Pacov a a využíva sa ako výstavná sieň a galéria.[2][3][5]

Kostol je barokový s bohato zdobeným priečelím, ktoré je obrátené k juhu smerom k námestiu Slobody. Veža je hranolového tvaru s cibuľovitým zakončením strechy. V interiéri kostola sa nachádzajú po stranách štyri oválne kaplnky a pravoúhle presbytérium.[2] Pôdorys tohto kostola z obdobia vrcholového baroka je oválny.[4]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť zdroj]

  • Na priečelí kostola sa nachádza niekoľko barokových sôch. Ide o sochy svätej Terézie, svätého Jána z Kríža, svätého Václava, svätej Anny, svätého Jáchyma a Panny Márie s Ježiškom a anjelmi, ktorí ich obkolesujú. Okrem týchto sôch sa na priečelí chrámu nachádza aj znak Myslíka z Hyršova.[3][1]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]