Kostol svätého Jána Krstiteľa (Rimavské Janovce)
Kostol svätého Jána Krstiteľa je románska sakrálna stavba v obci Rimavské Janovce v okrese Rimavská Sobota v Banskobystrickom kraji.
Je najvýznamnejšou stavebnou pamiatkou v obci a posledným stojacim svedkom niekdajšieho benediktínskeho opátstva.
História výstavby
[upraviť | upraviť zdroj]Neveľká obec Rimavské Janovce ležiaca juhovýchodne od okresného mesta, bokom od hlavných ciest, je známa niekoľkými historickými pamiatkami (kúrie, kostoly). Spomedzi nich z historického i architektonického hľadiska najvýznamnejšie miesto patrí románskemu kostolíku zasvätenému Jánovi Krstiteľovi.
I keď v súčasnosti stojí osamotene na pomerne rozľahlom ohradenom pozemku v minulosti bol súčasťou stavebného komplexu benediktínskeho kláštora. Presný dátum založenia opátstva nie je známy; na základe výskumu kostola sa domnievame, že dobu vzniku možno datovať do obdobia prelomu 12. a 13. storočia. Rovnako nie je známy zakladateľ kláštora, na majetku ktorého vznikol. Archeologické nálezy zo širšieho okolia obce potvrdzujú, že v dobe príchodu benediktínov do Janoviec bolo údolie rieky Rimava pomerne husto osídleným krajom. Je teda pravdepodobné, že rádoví bratia neprišli okolitý kraj kolonizovať a osídľovať, ale skôr rozširovať cirkevnú organizáciu. Existencia opátstva už na začiatku 13. storočia dokladá i písomná zmienka z roku 1221, kde sa uvádza patrocínium kostola. Kláštor svätého Jána Krstiteľa pri rieke Rimave dal v konečnom dôsledku meno aj obci, ktorá v jeho blízkosti vznikla a podľa listiny z roku 1427 bola celá jeho majetkom.
Zánik opátstva je datovaný do konca 16. storočia a má niekoľko príčin: predovšetkým to bol všeobecný úpadok kláštorov vyvolaný hospodárskou a politickou krízou krajiny; významný podiel zohrala aj postupujúca reformácia. Bezprostrednou príčinou zániku opátstva bol ničivý požiar, ktorému padol za obeť kláštor a značne bol poškodený aj kostol. Známky požiaru sú dodnes viditeľné na severnej strane kostola.
Po týchto udalostiach kláštor zanikol a kostol ostal opustený až do roku 1751, kedy bol obnovený a stal sa farským kostolom obce. Pre zjavný nedostatok financií objekt postupne upadal, čo vyvrcholilo prepadnutím strechy a stropu lode v roku 1857. Pred neodvratnou skazou kostol zachránila aktivita archeológa, historika a miestneho farára Floriána Romera, ktorý spolu s miestnymi obyvateľmi zorganizoval zbierku po celej krajine. Z nich bola financovaná obnova v rokoch 1875 – 1876. Iniciátor obnovy F. Romer získal za svoje zásluhy od banskobystrického biskupa čestný titul opáta z Rimavských Janoviec.
Architektúra kostola
[upraviť | upraviť zdroj]Napriek vzdialenej dobe vzniku kostola, dodnes sa dobre zachoval vo svojej hmote spolu s množstvom detailov, pričom súčasná podoba sakrálnej stavby je výsledkom dlhého vývoja a niekoľkých prestavieb.
Pôvodná funkcia kostola zásadne ovplyvnila jeho architektonickú podobu a vybavenie. Rimavskojanovský kostol predstavuje bežne rozšírený typ jednoloďovej sakrálnej stavby obohatenej o ďalšie prvky (napr. oblúčikový vlys) obvyklé u kláštorných chrámov. Tento typ na súčasnom území Slovenska reprezentujú napr. kostoly v Bíni, Bzovíku či v Kláštore pod Znievom.
Kostol po stavebnej stránke charakterizuje doširoka roztiahnuté západné priečelie a výrazná polkruhová východná apsida. Najvyššou časťou kostola je malá otvorená zvonička nad západným priečelím. Až do 17. storočia priečeliu dominovala dvojica veží, ktoré však v uvedenom čase padli za obeť deštrukcii kostola. V sedemdesiatych rokoch 19. storočia sa v rámci rekonštrukcie kostola uvažovalo s ich opätovnou výstavbou no nedostatok financií tomuto zámeru zabránil.
Celé usporiadanie interiéru janovského kostola odráža spoločnú prítomnosť laikov a rádových bratov. Loď až po triumfálny oblúk slúžila laikom a vo výklenkoc po stranách oblúka boli bočné oltáre. Na východnej strane za loďou je samostatne oddelený chór pre mníchov s apsidou, v ktorej bol umiestnený hlavný oltár. Na západnej strane dominovala v priečelí dvojica veží, medzi ktorými sa nachádzala empora.
Funkcii kostola sa podriaďuje aj usporiadanie portálov lode, ktoré zabezpečovali oddelený vstup pre mníchov a laikov. Západný, dodnes funkčný (ozdobený symbolom patróna kostola), a južný portál slúžili pre vchádzanie laikov, severný portál lode a portál na severnej veži viedli do kláštorných budov a cez ne vstupovali do kláštorného chrámu rádoví bratia.
Pôvodná stavba je vybudovaná z presne opracovaných tufových kvádrov s ojedinelým využitím tehál. Kostol nebol zvonka omietnutý, povrch muriva bol upravený tzv. škárovaním a pravdepodobne aj vápenným náterom. Charakteristickou črtou architektonických detailov pôvodnej stavby je ich jednoduchá skladba vychádzajúca zo základných geometrických tvarov, čo dokumentujú rímsy triumfálneho oblúka, západný portál a okrúhle okno nad vstupom. Z ďalších stavebných detailov je možné približne zrekonštruovať výzdobu apsidy. Jej súčasná podoba je dielom rekonštrukcie v 19. storočí a približne zodpovedá pôvodnej. Zaujímavým umeleckým doplnkom interiéru je jeho drevený kazetový strop.
Románsky Kostol svätého Jána Krstiteľa v Rimavských Janovciach patrí medzi najvýznamnejšie sakrálne stavby v Gemeri. Dôležitým aspektom je jeho vplyv na architektonický vývoj stavieb v okolitom kraji, kde podobný pôdorys a niektoré detaily nachádzame napr. na kostole v Gemerskom Jablonci.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Pamiatkový objekt – podrobnosti [online]. Bratislava: Pamiatkový úrad SR, [cit. 2015-09-18]. Dostupné online.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kostol svätého Jána Krstiteľa (Rimavské Janovce)
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]- Št. Podolinský, Kultúrne krásy Slovenska - Románske kostoly, Dajama, Bratislava, 2009, ISBN 978-80-89226-78-8
- Kostol na www.arslexicon.sk