Kostol svätého Václava (Pacov)
| Kláštorný kostol svätého Václava | |
| bývalý kostol rímskokatolíckej a československej husitskej cirkvi | |
 celkový pohľad na budovu z námestia Slobody od kostola svätého Michala archanjela
| |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Historická krajina | Čechy |
| Kraj | Vysočina |
| Okres | Pelhřimov |
| Mesto | Pacov |
| Náboženstvo | Kresťanstvo |
| - cirkev | Rímskokatolícka cirkev/Československá cirkev husitská |
| Súradnice | 49°28′23″S 15°00′09″V / 49,473130°S 15,002604°V |
| Architekti | Martin Wittwer, Calabero de Mante Carmelo |
| Štýl | barok |
| Výstavba | 1719 |
| - dokončenie | 1719 |
  Česko s vyznačenou polohou kostola
| |
 Poloha v rámci mesta (interaktívna mapa)
| |
| Wikimedia Commons: Monastic Church of Saint Wenceslaus (Pacov) | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Kláštorný kostol svätého Václava je budova bývalého barokového rímskokatolíckeho a neskôr husitského kostola nachádzajúca sa na námestí Slobody v historickej mestskej pamiatkovej zóne mesta Pacov v okrese Pelhřimov v kraji Vysočina v Česku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[1] [2][3]
Dejiny a charakteristika
[upraviť | upraviť zdroj]Kostol bol postavený v roku 1719 karmelitánskym rádovým architektom Martinom Wittwerom.[3][4][1]
Kostol stojí na námestí vedľa pacovského zámku. Na mieste zámku kedysi stával hrad, ktorý bol neskôr prestavaný na barokový zámok, ktorý bol v roku 1666 upravený na kláštor bosých karmelitánov. V roku 1719 bol kláštor rozšírený a v jeho juhozápadnej časti bol postavený barokový kláštorný kostol svätého Václava.[1] [2]
Kostol postihol v roku 1727 spolu s väčšinou mesta veľký požiar a tak bol 1727 - 1732 renovovaný rádovým staviteľom Calaberom de Mante Carmelo.[2][1]
Samotný kláštor bol zrušený v roku 1787 a stavba slúžila opäť ako zámok.[2][1] Samotný kostol po zrušení kláštora už nefungoval ako kostol, ale bol využívaný ako reprezentatívna miestnosť a skladisko.[1]
V období medzi dvoma svetovými vojnami sa v kostole slúžili bohoslužby Československej cirkvi husitskej.[2][3][5] Po druhej svetovej vojne sa do kostola Československá cirkvev husitská vrátila a pôsobila tam medzi rokmi 1947 - 1974.[1]
3. 5. 1958 bola budova zapísaná ako kultúrna pamiatka.[4]
Medzi rokmi 1979 - 1994 prešiel kostol kompletnou reštauráciou.[1]
V súčasnej dobe budova nefunguje ako kostol, inventár je dávno vysťahovaný. Budova patrí mestu Pacov a a využíva sa ako výstavná sieň a galéria.[2][3][5]
Kostol je barokový s bohato zdobeným priečelím, ktoré je obrátené k juhu smerom k námestiu Slobody. Veža je hranolového tvaru s cibuľovitým zakončením strechy. V interiéri kostola sa nachádzajú po stranách štyri oválne kaplnky a pravoúhle presbytérium.[2] Pôdorys tohto kostola z obdobia vrcholového baroka je oválny.[4]
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Na priečelí kostola sa nachádza niekoľko barokových sôch. Ide o sochy svätej Terézie, svätého Jána z Kríža, svätého Václava, svätej Anny, svätého Jáchyma a Panny Márie s Ježiškom a anjelmi, ktorí ich obkolesujú. Okrem týchto sôch sa na priečelí chrámu nachádza aj znak Myslíka z Hyršova.[3][1]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
Pohľad na prednú fasádu kostola s priečelím -
Detailný pohľad na priečelie kostola -
Pohľad na kostol z východu s priliehajúcou južnou fasádou pacovského zámku -
Pohľad na vežu kostola z juhovýchodu
