Kráľovský orchester Concertgebouw

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kráľovský orchester Concertgebouw
Koncertná hala Concertgebouw
Koncertná hala Concertgebouw
Základné informácie
Pôvodný názov Koninklijk Concertgebouworkest
Sídlo Holandsko Amsterdam
Koncertná sieň Concertgebouw
Vznik 1888
Šéfdirigent
Neobsadené
Bývalí šéfdirigenti
Daniele Gatti (2016-2018)
Mariss Jansons (2004-2015)

Riccardo Chailly (1988-2004)
Bernard Haitink (1959-1988)
Eugen Jochum (1959-1961)
Eduard van Beinum (1945-1959)
Willem Melgenberg (1895-1945)
Willem Kes (1888-1985)

Čestní dirigenti
Nikoulas Harnoncourt
Cenné nástroje

Kráľovský orchester Concertgebouw (holandsky Koninklijk Concertgebouworkest, medzinárodne známy v anglickom tvare Royal Concertgebouw Orchestra) je symfonický orchester so sídlom v Amsterdame, jeden z popredných svetových orchestrov. Podľa medzinárodného hlasovania významných svetových hudobných kritikov vyhlásenom prestížnym časopisom Gramophone bol v roku 2008 ohodnotený ako najlepší svetový orchester. [1] Jeho názov je odvodený od koncertnej sály Concertgebouw (v preklade koncertná budova), rovnako považovanej za jednu z najlepších na svete pre jej vynikajúcu akustiku.

História[upraviť | upraviť kód]

Orchester bol založený v roku 1888, niekoľko mesiacov po otvorení sály Concertgebouw v apríli 1888. Prvý koncert orchestru sa uskutočnil 3. novembra 1888 pod vedením Willema Kesa, ktorý bol jeho prvým šéfdirigentom. V roku 1895 sa šéfdirigentom stal Willem Mengelberg, ktorý na tomto poste pôsobil nezvyčajne dlhé obdobie, 50 rokov. Pod jeho vedením sa koncert vypracoval na medzinárodne uznávané symfonické teleso, ktoré okrem iného presadzovalo diela žijúcich skladateľov, ako boli Richard Strauss a Gustav Mahler. Okrem šéfdirigenta tu existoval post prvého a druhého dirigenta, medzi ktorými sa objavili osobnosti ako Bruno Walter a Eugen Jochum. V roku 1945 bol Mengelberg na základe pochybností o jeho vzťahu s nacistickými okupantmi odvolaný. Od roku 1945 do roku 1965 pôsobil ako šéfdirigent Eduard van Beinum, predtým druhý dirigent, nasledovaný Bernardom Haitinkom. Od roku 1961 do 1963 sa Haitink delil o miesto šéfdirigenta s Eugenom Jochumom. Od roku 1963 pôsobil Haitink na tomto poste sám až do roku 1988. V tomto období spravil s orchestrom veľké množstvo nahrávok, hlavne pre vydavateľstva Philips a EMI. Mnohé z nich sa radia do zlatého fondu klasickej diskografie. Na začiatku osemdesiatych rokov holandská vláda zamýšľala zredukovať obsadenie orchestra o 23 hráčov, čo ale Haitink odmietol s vyhrážkou odstúpenia. Finančnú situáciu orchestra sa nakoniec podarilo stabilizovať bez prepúšťania hráčov. Po odchode Haitinka v roku 1985 bol za nového šéfdirigenta vymenovaný Riccardo Chailly ako prvý dirigent vo vedení orchestra, ktorý nebol holandského pôvodu. Vytvoril s orchestrom rad významných nahrávok, medzi nimi kompletný cyklus Mahlerových symfónií. V roku 2002 bol za šéfdirigenta zvolený Mariss Jansons, ktorý funkciu začal vykonávať 1. septembra 2004 a pôsobil v nej do roku 2015. V roku 2016 bol za šéfdirigenta vymenovaný Daniele Gatti, ktorý bol odvolaný v roku 2018 po jeho "nevhodnom správaní" ku ženským členkám orchestra.[2]

Hráči[upraviť | upraviť kód]

Concertgebouw

Orchester má medzinárodné obsadenie. V súčasnosti v jednotlivých sekciách pôsobia nasledujúci prví hráči:

Profil a repertoár[upraviť | upraviť kód]

Orchester patrí medzi štandardné, veľké symfonické orchestre. Jeho repertoár zahŕňa skladby od klasicizmu po súčasnosť, so silnou tradíciou v interpretácii orchestračne veľkolepých skladieb neskorého romantizmu, predovšetkým diel Richarda Straussa, Antona Brucknera a Gustava Mahlera. Tesný vzťah má orchester hlavne s Mahlerovou hudbou, sám skladateľ tu dirigoval niekoľko svojich diel. Po jeho smrti orchester pod vedením Mengelberga neúnavne presadzoval jeho vtedy ešte nedocenené symfónie a cykly. Orchester v rokoch 1920 a 1995 organizoval v Amsterdame Mahlerov festival.

Nahrávky[upraviť | upraviť kód]

Orchester za dobu svojho pôsobenia vytvoril nespočetné množstvo nahrávok. Prvou bola nahrávka výberu z diel Wagnera, Berlioza, Beethovena a Mahlera, ktorú nahral Mengelberg v roku 1926 pre vydavateľstvo British Columbia. Bohatú nahrávaciu činnosť mal tiež orchester počas pôsobenia Bernarda Haitinka, za všetky možno spomenúť vysoko cenenú nahrávku Mahlerovej Piesni o zemi a deviatej symfónie a mnohých ďalších diel, predovšetkým pre vydavateľstvo Philips. Riccardo Chailly okrem pokračovania v mahlerovskej a brucknerovskej tradícií rozšíril zbierku nahrávok o diela progresívnych skladateľov 20. storočia, medzi nimi napríklad Bartókov Koncert pre orchester a Zázračný mandarín, Hindemithove Kammermusiken či diela Edgarda Varèseho. Rovnako Jansons vytvoril s orchestrom celý rad vysoko hodnotených nahrávok. Od leta 2004 orchester vydáva nahrávky vo vlastnom vydavateľstve RCO Live.

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. MIDGETE, Anne. To Hear the Best Orchestra, Critics Say, Head to Amsterdam [online]. The Washington Post, 1.12.2008, [cit. 2019-10-07]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. DAVIS, Elizabeth. Royal Concertgebouw Orchestra dismisses conductor Daniele Gatti [online]. Classic FM, 2.8.2018, [cit. 2019-10-07]. Dostupné online. (po anglicky)

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]