Richard Strauss

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Richard Strauss
Richard Strauss
Základné informácie
Narodenie 11. jún 1864
Mníchov, Nemecko
Úmrtie 8. september 1949 (85 rokov)
Garmisch-Partenkirchen, Nemecko
Národnosť Nemecko
Obdobie tvorby 1870 - 1948
Hudobný smer neskorý až dekadentný romantizmus
Dielo
Počet diel 148 (88 pod opusovými číslami)
Ťažiskové žánre symfonická báseň, opera, pieseň, koncert
Odkazy
Spolupracuj na Commons Richard Strauss
multimediálny obsah na commons

Richard Strauss (* 11. jún 1864, Mníchov - † 8. september 1949, Garmisch-Partenkirchen) bol nemecký hudobný skladateľ a dirigent.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v roku 1864 v Mníchove v hudobníckej rodine. Jeho otec hral výborne na lesnom rohu. Jeho syn bol v hudbe samoukom, no čoskoro dosiahol významné úspechy. Ako dvadsaťročný mal premiéru v New Yorku, o rok neskôr bol riaditeľom v Meiningene, potom vo Weimare. Po prvej svetovej vojne bol riaditeľom Dvornej opery vo Viedni. Pôsobil ako predseda Ríšskej kultúrnej komory. Ku koncu života strávil Strauss niekoľko rokov vo Švajčiarsku a do vlasti sa vrátil pred smrťou. Zomrel v Garmisch-Partenkirchene v roku 1949.

Charakter hudby[upraviť | upraviť zdroj]

Strauss spočiatku, ovplyvnený konzervatívnou hudobnou výchovou jeho otca, skladal vycibrené, avšak ešte neosobné diela v štýle Mendelssohna-Bartholdyho. Neskôr začal objavovať svoj vlastný hudobný jazyk a koncom 19. storočia už predstavoval jedného z najprogresívnejších hudobných skladateľov, ktorý po harmonickej a výrazovej stránke výrazne obohatil zaužívané postupy. Jeho progresívne tendencie vyvrcholili v dvoch operách, Salome a Elektra, kde často pracuje s disonanciami. Ilustruje to napríklad známy disonantný "Elektrin akord", ktorý v opere predstavuje akýsi leitmotív hlavnej postavy. Skladateľ ho opísal ako "bitonálnu syntézu A dur a Cis dur."

Väčšina Straussových diel je určená pre veľmi veľký orchester, pričom skladateľ sa prejavil ako jeden z najlepších inštrumentátorov v dejinách. Vo svojich symfonických básňach často s programovou jednoznačnosťou hudobne imitoval rôzne výjavy z programu skladieb. Jeho orchestrálne efekty sú veľkolepé, často až bombastické, čo však na druhej strane viedlo k tomu, že mu mnoho kritikov vyčítalo nadradenie efektu nad obsahom a hĺbkou diela. [1]

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Symfonické básne[upraviť | upraviť zdroj]

  • Don Juan
  • Tak vravel Zarathustra
  • Don Quixote
  • Život hrdinu
  • Sinfonia domestica
  • Alpská symfónia

Koncerty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Husľový koncert d mol, Op. 8
  • Koncert pre lesný roh č. 1 Es dur, Op. 11 (1882/83)
  • Hobojový koncert D dur (1945)

Piesne[upraviť | upraviť zdroj]

Opery[upraviť | upraviť zdroj]

  • Guntram (1894)
  • Salome, Op. 54 (1904 - 1905)
  • Elektra, Op. 58 (1907 - 1908)
  • Gavalier s ružou, Op. 59 (1909 - 1910)
  • Ariadna z Naxu (1915 - 1916)
  • Žena bez tieňa (Die Frau ohne Schatten) (1919)
  • Intermezzo (1924)
  • Arabella (1933)
  • Mlčiaca žena (Die schweigsame Frau) (1935)
  • Capriccio (1942)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Schonberg, Harold: Životy velkých skladatelů. Praha: BB Art, 2006. ISBN 807341905X