Felix Mendelssohn-Bartholdy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Felix Mendelssohn-Bartholdy
Felix Mendelssohn-Bartholdy
nemecký skladateľ obdobia romantizmu

Narodenie 3. február 1809
Hamburg, Nemecko
Úmrtie 4. november 1847 (38 rokov)
Lipsko, Nemecko

Felix Mendelssohn-Bartholdy (* 3. február 1809, Hamburg, Nemecko - † 4. november 1847, Lipsko) bol nemecký hudobný skladateľ obdobia romantizmu. Svojich poslucháčov si nepodmaňoval len neproblematickou hudbou a lyrizmom svojej tvorby, ale aj čarom svojej mladistvej osobnosti.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mendelssohn sa narodil v roku 1809 v Hamburgu. Jeho otec bol bohatý bankár, starý otec osvietenský filozof. Mladý Felix žil v prepychu a blahobyte v blízkosti mnohých umeleckých osobností vrátane Goetheho. Mal možnosť veľa cestovať. Bol nielen vynikajúci klavirista, ale aj mimoriadny dirigent. Oprašoval hodnoty minulosti a opäť oživil takmer zabudnutú Bachovu tvorbu (uvedením Matúšových pašií v Berlíne). Od roku 1835 úspešne pôsobil na poste dirigenta v Leipzig Gewandhaus Orchestra.

Felix Mendelssohn, ktorého rodina neskôr prijala protestantské meno Bartholdy, žil iba krátko - zomrel tridsaťosemročný po ťažkom nervovom šoku, po náhlom úmrtí svojej sestry Fany. Po jeho smrti bola jeho hudba neraz zaznávaná, najmä pre jeho židovský pôvod.

Charakter hudby[upraviť | upraviť zdroj]

Mendelssohnova hudba je klasicisticky ohraničená, avšak emocionálne uvoľnenejšia. Je živá, temperamentná a často sentimentálna. Technicky a formovo je majstrovsky zvládnutá. Orchestrácia je proporcionálne vyvážená.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Mendelssohn-Bartholdy už ako pätnásťročný chlapec skomponoval ouvertúru k Shakespearovej hre Sen noci svätojánskej so Svadobným pochodom, ktorý ho preslávil po celom svete. Písal aj koncertné predohry: Tiché more a šťastná plavba, Krásna Meluzína, Ruy Blas. Medzi najvýznamnejšie Mendelssohnove symfónie patrí 3. symfónia zvaná Škótska, k čomu ho inšpirovala prehliadka starého hradu a historické spomienky na slávu kráľovnej Márie Stuartovny. 4. symfónia, Talianska vznikla na základe potuliek po Taliansku a 5. symfónia Reformačná mala byť oslavou reformovaného protestantizmu. Autor väčšinou čerpal námety z literárnych či dramatických diel. Jeho dielo Husľový koncert e-mol patrí medzi najslávnejšie husľové koncerty vôbec. Hru na klavíri skladateľ ovplyvnil Piesňami bez slov. Z jeho vokálno-inštrumentálnej tvorby dosiahlo uznanie oratórium Eliáš skomponované na biblický námet.

Klavírna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Piesne bez slov I. - VIII. (Lieder ohne Worte)

Predohry[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hebridy, Op. 26 (1830-32)
  • Tiché more a šťastná plavba, Op. 27 (Meeresstille und glückliche Fahrt, 1828)
  • Krásna Meluzína, Op. 32 (Das Märchen von der schönen Melusine, 1833)
  • Ruy Blas, Op. 95 (1839)

Symfónie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Symfónia č. 1 c-mol, Op. 11 (1824)
  • Symfónia č. 2 B-dur "Lobgesang", Op. 52 (1840)
  • Symfónia č. 3 a-mol "Škótska", Op. 56 (1841-1842)
  • Symfónia č. 4 A-dur "Talianska", Op. 90 (1833)
  • Symfónia č. 5 D-dur "Reformačná", Op. 107 (1830)

Koncerty[upraviť | upraviť zdroj]

Iné orchestrálne diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Sen noci svätojánskej, Op. 61 (1842)

Vokálno-inštrumentálna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • Eliáš, oratórium

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]