Matúšove pašie

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Matúšove pašie (nem. Matthäus-Passion, lat. Passio Domini Nostri J. C. Secundum Evangelistam Matthaeum), BWV 244 je oratórium J. S. Bacha z roku 1727.

Námetom je úryvok z Matúšovho evanjelia, kapitola 26 a 27, ktorý zobrazuje Umučenie Ježiša Krista. Názov pochádza z latinského slova passio (utrpenie, umučenie), ktorým čítanie pašií pri bohoslužbe začínalo. Ide o najznámejšie zhudobnenie tohoto evanjeliového textu.

Je to jedna z dvoch Bachových pašiových skladieb, ktoré sa zachovali v úplnosti (okrem Jánových pašií z roku 1724). Vznikla v poslednom období jeho tvorby, kedy zastával miesto kantora kostola sv. Tomáša v Lipsku. Skladba mala premiéru na Veľký piatok 15. apríla roku 1729. Potom ležala sto rokov v zabudnutí v archíve do doby, kedy ju našiel a svetu predstavil Felix Mendelssohn-Bartholdy 11. marca roku 1829 v berlínskej Sing-Akademii.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Matoušovy pašije na českej Wikipédii.