Kultúrny vplyv Michaela Jacksona

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Michael Jackson v Bielom dome vo Washingtone s prezidentom USA Ronaldom Reaganom a prvou dámou Nancy Reaganovou, máj 1984

Americký spevák a skladateľ Michael Jackson (1958 – 2009) je považovaný za jednu z najvýznamnejších kultúrnych osobností 20. a 21. storočia a za jedného z najúspešnejších a najvplyvnejších umelcov všetkých čias.[1] Jeho úspechy, za ktoré je označovaný za „kráľa popu“,[2] pomohli dokončiť desegregáciu populárnej hudby v Spojených štátoch a zaviedli éru multikulturalizmu a integrácie, ktorú nasledovali ďalšie generácie umelcov. Jeho vplyv sa rozšíril aj do módnych trendov a zvyšovanie povedomia o sociálnych záležitostiach na celom svete.

Jackson sa stal detskou hviezdou v roku 1969 ako spevák skupiny The Jackson 5, ktorú založil so svojimi staršími bratmi. Americký kongres ocenil prínos skupiny pre americkú mládežnícku kultúru a Jackson bol americkou verejnosťou prijatý v takej miere, aká nebola poskytnutá žiadnej detskej hviezde od čias Shirley Templovej v 30. rokoch 20. storočia. Začiatkom 80. rokov sa Jackson stal dominantnou postavou populárnej kultúry a prvým afroamerickým umelcom, ktorý mal silnú fanúšikovskú základňu v hudobnej televízii.[3][4] Jeho hudobné videoklipy vrátane videoklipov k piesňam „Beat It“, „Billie Jean“ a „Thriller“ z albumu Thriller z roku 1982 sa zaslúžili o prelomenie rasových bariér a premenu tohto média na umeleckú formu a propagačný nástroj. Popularita týchto videoklipov pomohla presláviť televízny kanál MTV.[5] Jacksonovmu úspechu sa v tomto období pripisuje záchrana hudobného priemyslu z jeho recesie koncom 70. rokov a revolúcia v ňom tým, že inicioval marketingové zameranie na albumové trháky a videoprezentáciu.

Jackson a americký prezident George H. W. Bush v Bielom dome 5. apríla 1990, kde bol ocenený ako „umelec desaťročia“ po jeho rastúcom úspechu s albumom Bad

Prostredníctvom svojich videoklipov a živých vystúpení Jackson spopularizoval pouličné tance, najmä svoj charakteristický pohyb moonwalk, a prilákal kult imitátorov po celom svete. Pripisuje sa mu zásluha za to, že pomohol rozšíriť tanec medzi celosvetové publikum a mal vplyv porovnateľný s tanečnými ikonami, akými boli Fred Astaire a Sammy Davis Jr. Videoklipy Thrilleru s estetikou prevzatou z tradície hudobných filmov vytvorili pododvetvie choreografov, pretože aj iní popoví umelci sa snažili vytvárať sofistikované propagačné filmy zamerané na tanec. V 80. rokoch sa Jacksonove osobné zvláštnosti a meniaci sa vzhľad stali zdrojom fascinácie bulvárnych médií, pričom tento fenomén ešte podporilo obvinenie zo zneužívania detí, ktoré na neho bolo vznesené v roku 1993. Tieto výstrednosti a kontroverzie inšpirovali množstvo fotografií a iných umeleckých diel skúmajúcich jeho verejný imidž, ktoré boli prezentované na výstave v roku 2018 Michael Jackson: On the Wall v londýnskej National Portrait Gallery.

Jackson ovplyvnil širokú škálu tém, od štúdií o celebritách cez vizuálnu kultúru až po štúdie o pohlaví a sexualite a mnohé ďalšie, vrátane tých, ktoré priamo nesúviseli s jeho profesiou. Podľa štúdie uverejnenej v časopise The Journal of Pan African Studies v roku 2010 sa jeho vplyv rozšíril aj na akademickú pôdu, pričom odkazy na speváka sa nachádzajú v literatúre týkajúcej sa masovej komunikácie, psychológie, medicíny, inžinierstva a chémie. Britská rada zaradila Jacksona do svojho zoznamu „80 momentov, ktoré formovali svet“ s ohľadom na medzinárodné kultúrne vzťahy.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. RODRIGUEZ, Cecilia. New Blockbuster Paris Exhibition Celebrates Michael Jackson [online]. Forbes, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. SEGAL, David. After Jackson, Fame May Never Be the Same. The New York Times, 2009-06-27. Dostupné online [cit. 2024-03-30]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  3. Nothing More Than ... Feelings - The Washington Post | HighBeam Research [online]. web.archive.org, 2012-11-02, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online. Archivované 2012-11-02 z originálu.
  4. DAY, Elizabeth. Off the wall but still invincible. The Guardian, 2009-03-08. Dostupné online [cit. 2024-03-30]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)
  5. Jackson, Michael [online]. Grove Music Online, [cit. 2024-03-30]. Dostupné online. DOI:10.1093/gmo/9781561592630.001.0001/omo-9781561592630-e-0000047207 (po anglicky)

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Cultural impact of Michael Jackson na anglickej Wikipédii.