Kyselina peroxodisírová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kyselina peroxodisírová
Kyselina peroxodisírová
Kyselina peroxodisírová
Všeobecné vlastnosti
Sumárny vzorec H2S2O8
(SO2OH)2OO
Synonymá Sulfooxyhydrogénsulfát (IUPAC)
Kyselina perdisírová
Kyselina peroxydisírová
Marshallová kyselina
Vzhľad Nestabilná bezfarebná kryštalická látka
Fyzikálne vlastnosti
Molekulová hmotnosť 194,1 u
Molárna hmotnosť 194,1411 g/mol
Teplota rozkladu 65 °C
Hustota 2,5 ± 0,1 g/cm3
Bezpečnosť
Globálny harmonizovaný systém
klasifikácie a označovania chemikálií
Spoľahlivé zdroje pre klasifikáciu látky
podľa kritérií GHS nie sú k dispozícii.
Európska klasifikácia látok
Hrozby
Vety R žiadne vety R
Vety S žiadne vety S
Ďalšie informácie
Číslo CAS 13445-49-3
Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI.
Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok.

Kyselina peroxodisírová H2S2O8, tiež sa nazýva Marshallová kyselina po profesorovi Hughovi Marshallovi, ktorý ju ako prvý vytvoril, je jednou z peroxokyselín síry. Anión vznikajúci nahradením dvoch atómov vodíka sa nazýva peroxodisíranový (zastarano persíranový anión). Soli odvodené od kyseliny peroxodisírovej sa nazývajú peroxodisírany a hydrogenperoxodisírany.

Vlastnosti[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina peroxodisírová je nestabilná bezfarebná kryštalická látka so silnými oxidačnými účinkami. Reaguje až výbušne s organickými látkami.

Syntéza[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina peroxodisírová sa pripravuje reakciou kyseliny chlórsírovej s peroxidom vodíka:[1]

2ClSO3H + H2O2 → H2S2O8 + 2 HCl

Ďalšou metódou je elektrolýza mierne koncentrovanej kyseliny sírovej (60 – 70 %) s platinovými elektródami pri vysokej prúdovej hustote a napätí:

H2SO4 + H2O → H3O+ + HSO4 (disociácia kyseliny sírovej)
2HSO4 → H2S2O8 + 2e (E0 = +2.4V) (oxidácia hydrogénsíranu)
2H2SO4 → H2S2O8 + H2 (celková reakcia)
3H2O → O3 + 6H+ (ozón ako vedľajší produkt)

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Kyselina peroxodisírová sa používa na výrobu farbív a peroxidu vodíka. Využíva sa aj v analytickej chémii.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • GREENWOOD, Norman Neill; EARNSHAW, Alan. Chemie prvků. 1. vyd. Praha : Informatorium, 1993. ISBN 80-85427-38-9. (po česky)

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. JAKOB, Harald; LEININGER, Stefan; LEHMANN, Thomas, et al. "Peroxo Compounds, Inorganic". Weinheim: Wiley-VCH, 2007-07-15, [cit. 2021-03-19]. DOI:10.1002/14356007.a19_177.pub2 (po anglicky)

Iný projekt[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Kyselina peroxodisírová na českej Wikipédii a Peroxydisulfuric acid na anglickej Wikipédii.