Preskočiť na obsah

Kyzylkum

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kyzylkum
(uzb. Qizilqum, kaz. Қызылқұм)
púšť
Púšť Kyzylkum
Štáty Uzbekistan Uzbekistan,  Kazachstan Kazachstan,  Turkménsko Turkménsko
Región Stredná Ázia
Súradnice 42°26′28″S 63°27′41″V / 42,441111°S 63,461389°V / 42.441111; 63.461389
Najvyšší bod
 - výška 300 m n. m.
Dĺžka 600 km
Šírka 700 km
Rozloha 298 000 km² (29 800 000 ha)
Poloha púšte v rámci regiónu
Poloha púšte v rámci regiónu
Wikimedia Commons: Kyzyl Kum
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kyzylkum (uzb. Qizilqum, kaz. Қызылқұм) je piesočnatá púšť v Ázii; šestnásta najväčšia púšť na Zemi. Jej meno v turkických jazykoch znamená červená púšť. Nachádza sa v strednej Ázii medzi riekami Amudarja a Syrdarja; zväčša na území Uzbekistanu, no časť z nej leží aj v Kazachstane a Turkménsku. Jej rozloha je cca 298 000 km².

Územie je zväčša rovné s maximálnou nadmorskou výškou 300 m n. m. a s menším počtom vyvýšenín. Väčšina územia je pokrytá piesočnými dunami, severozápad púšte viac-menej takyrmi (soľné planiny); nachádza sa tu aj zopár oáz. Poľnohospodárstvo je rozvinuté hlavne pri riekach (Amudarja, Syrdarja) a v oázach. Teplota môže v letných mesiacoch (od polovice mája po polovicu septembra) stúpnuť na extrémne hodnoty. V Atamurate, meste položenom pri rieke Amudarja, namerali v júli 1983 rekordných 51,7 °C.

Púštna fauna zahrňuje korytnačku stepnú a varana púštneho, ktorý môže dosiahnuť dĺžky 1,6 m. Sajgy občas migrujú cez severnú časť púšte.

Na území púšte v Bucharskej provincii bola v roku 1971 založená prírodná rezervácia s rozlohou 101 000 km². V tejto rezervácii sa prirodzene vyskytujú jelene lesné bucharské (poddruh jeleňa lesného), diviaky, bažanty a orly skalné.

Ďalšia rezervácia sa nachádza cca 40 km južne od Buchary; je to chovná stanica pre ohrozené druhy, ako sú niektoré druhy gaziel, Kôň Przewalského a i. Bola založená v roku 1977 a jej rozloha je 51 450 km².

Ekonómia a ťažba

[upraviť | upraviť zdroj]

Miestni obyvatelia využívajú toto územie ako pasienky pre svoj dobytok (najmä ovce, ťavy a dromedáre).

Kyzylkum je veľmi dobre známy pre svoje ložiská zlata, uránu, medi, hliníku, striebra, zemného plynu a ropy. Zlatá horúčka začala v 70. rokoch pri meste Muruntau. Centrá ťažby a hutníctvaNavoi, Zarafšan a Uchkuduk. Centrá plynárenského priemyslu sú Gazli a Mubarek.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyzylkum

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyzyl Kum na anglickej Wikipédii.