Lavičkový potok
| Lavičkový potok | |
| potok | |
| Štát |  Slovensko |
|---|---|
| Región | Trenčiansky |
| Okres | Trenčín |
| Obce | Soblahov, Trenčín |
| Prameň | |
| - poloha | Trenčianska kotlina |
| - výška | 250 m |
| Ústie | Soblahovský potok |
| - poloha | Trenčín |
| - výška | 206 m |
| - súradnice | 48°51′52″S 18°00′35″V / 48,86433°S 18,00974°V |
| Dĺžka | 4,6 km |
| Rád toku | V. |
| Hydrologické poradie | 4-21-09-014 |
| Číslo hydronyma | 4-21-09-2027 |
| Povodie | Váh |
  Poloha ústia
| |
 Interaktívna mapa toku
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Lavičkový potok je potok na Strednom Považí, v centrálnej časti okresu Trenčín.[1] Je to pravostranný prítok Soblahovského potoka, meria 4,6 km a je tokom V. rádu.
Tečie v Považskom podolí, v podcelku Trenčianska kotlina,[2] pramení na území obce Soblahov, severozápadne od jej centra v nadmorskej výške približne 250 m n. m. Najprv tečie západo-juhozápadným smerom. Vchádza na územie mesta Trenčín a prúdi popri záhradkárskej osade Halalovka, ktorá je na jeho ľavom brehu. Od úrovne mestskej spaľovne až po vyústenie funguje ako regulovaný tok. Tok sa postupne stáča sa na západ. Lemuje južný okraj sídliska Juh, ktorý je na pravej strane toku a záhradkársku osadu Pod sekerou, ktorá je na ľavom brehu. V týchto miestach vytvára oblúk ohnutý na juhozápad. Zo severovýchodu sa približuje k areálu Technických služieb mesta Trenčín, vo vnútri ktorého sa stáča na severozápad. Podteká Soblahovskú ulicu odkiaľ smeruje ako rovný kanálový úsek na západ. Zľava medzitým priberá prítok z lokality Dolné močiare a po rovnej nive Váhu tečie k Biskupiciam. Pri nich podteká cestu II. triedy č. 507, železničnú trať Trenčín – Chynorany a cestu III. triedy č. 1885 z Biskupíc do Trenčianskej Turnej. V týchto miestach sa stáča juhozápadným smerom. Napokon v blízkosti letiska, severovýchodne od obce Veľké Bierovce ústi v nadmorskej výške cca 206 m n. m. do Soblahovského potoka.[3]
Potok má prirodzenú ekostabilizačnú funkciu. Najmä v hornej časti mu dominujú prirodzené brehové porasty, v ktorých nachádzajú útočisko mnohé druhy živočíchov. Vo svojej vrchnej tretine oživuje monotónny charakter poľnohospodárskych plôch obrábaných Poľnohospodárskym družstvom Trenčín-Soblahov. Na strednom toku vytvára príjemný kontrast k panelovej zástavbe trenčianskeho sídliska Juh. Na dolnom úseku je ekostabilizčný potenciál potoka využitý najmenej a už len sekunduje poľnohospodárskej a priemyselnej krajine v okolí Trenčína.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2025-08-29]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2025-08-29]. Dostupné online.
- ↑ Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2025-08-29]. Dostupné online.