Lev Isaakovič Šestov
| Lev Isaakovič Šestov | |
 ruský filozof a spisovateľ | |
| Narodenie | 31. január/13. február 1866 Kyjev, cárske Rusko |
|---|---|
| Úmrtie | 20. november 1938 Paríž, Francúzsko |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Lev Isaakovič Šestov (plné texty diel autora) |
| Commons |  Lev Isaakovič Šestov |
Lev Isaakovič Šestov, rus. Лев Исаакович Шестов, pôvodným menom Jeguda Leib Švarcman (* 31. január/13. február 1866, Kyjev – † 20. november 1938 Paríž) bol ruský filozof a spisovateľ židovského pôvodu, predstaviteľ existencializmu.
Narodil sa v zámožnej kupeckej rodine. V rodičovskom dome sa stretávala kultúrna elita Kyjeva a Petrohradu.
Zo začiatku vyznával filozofiu života, neskôr sa priklonil k filozofii existencie. Svojimi myšlienkami ho ovplyvnili Fiodor Michajlovič Dostojevskij a Friedrich Nietzsche. Zaoberal sa problematikou človeka ako osamotenej neusadenej bytosti, ktorej jedinou oporou je intímne spojenie s Bohom, oslobodenej od väzby na tradičné spoločenské mravné normy.
Študoval na Moskovskej univerzite fyziko-matematickú fakultu a potom na fakulte práva. Svoju dizertačnú prácu venoval téme robotníckej otázky. Práca bola vzhľadom na dobové pomery (totalitnej vlády) cenzurovaná.
Niekoľko rokov žil v Kyjeve, kde pracoval u otca pri súčasnom samostatnom štúdiu literatúry a filozofie. Venovať sa týmto činnostiam súčasne ho dosť vyčerpávalo. V roku 1885 ťažko ochorel a musel o rok neskôr sa liečiť v zahraničí. Jeho filozofické myšlienky sa začali priečiť s myslením jeho rodiny, blízkych prateľov.
V Ríme sa Šestov oženil v roku 1896 s dievčinou Annou Eleazarovnou Berezovskou (fonetický prepis mena). Bola pravoslávneho vyznania. Pretože Šestovov otec bol ortodoxným židom, musel Šestov toto manželstvo uchovávať pred otcom v tajnosti. Veľkú časť prežitého manželstva prežil s Annou za hranicami. Náboženská zátrpčivosť Šestovovho otca mala na charakter filozofických myšlienok Šestova opačný vplyv ako by ktokoľvek iný čakal. Posilnila ho táto skutočnosť dosť na to, aby sa stal adogmatickým filozofom.
V roku 1898 uzrela svetlo sveta prvá kniha Šestova "Shakespeare i jeho kritik Brandes" (fonetický prepis originálneho názvu diela). V tomto diele už boli načrtnuté problémy, ktoré sa stali charakteristickým pre tvorbu Šestova, a to: ohraničenosť a nedostatočnosť náučného poznania ako prostriedku "orientácie" človeka vo svete, nedôvera k všeobecným idám, systémom, svetonázorom, zaslňujúcim naše oči od reality vo všetkej jej kráse i mnohoobraznosti, na samý vrch svojho filozofovania kladie tragiku jednotlivca vo svete a neprijíma jednotnú morálku sveta.
Lev Šestov vzápetí vydával aj série kníh a statí, ktoré sa zaoberali filozofickými dielami ruských spisovateľov a to ako Fjodora Michailoviča Dostojevského, Leva Nikolajeviča Tolstého, Alexandra Pavloviča Čechova, Merežkovského, Sologuba. Šestov položil a prehĺbil témy, ktorými sa zaoberal v jeho prvom (spomenutom vyššie) diele. V tomto čase sa Šestov aj zoznámi so známym ruským "mecenátom" Djagilevom (fon. prepis), s ktorým spolupracoval na jeho časopise "Svet umenia".
V 1905 bola publikovaná Šestovova práca, ktorá sa zaoberá najostrejšími otázkami v intelektuálnych kruhoch Moskvy a Sv. Peterburgu. Išlo o samostné protikladné témy: od samotného obdivu, či nadšenia po uplný odpor, neprijatie), ktoré sa stali filozofickou manifestácia u Šestova. Išlo o dielo "Apofeoz bespočvennosti (opyt adogmatičeskogo myšlenija)" (Uvádzam preklad - Apoteóza vykorenenosti: pokus o nedogmatické myslenie).
Lev Šestov bol vždy protivníkom Ruského "samoderžavja" (vtedajšieho štátu). Aj to bolo dôvodom jeho odchodu z tejto krajiny roku 1920. Usadil sa vo Francúzsku, kde zvyšok život dožil. Tu sa stalo predmetom jeho filozofického záujmu tvorba starovekých filozofov Parmenida a Plotina, potom osôb ako Martina Luthera i stredovekých nemeckých mystikov, Blaisa Pascala i Benedikta Spinozu, Sorena Kierkegaarda i Edmunda Husserla. Šestov patrí už do elity západného myslenia tohto času. Stýkal sa teda s Edmundom Husserlom, Claudom Levi-Strossom, Maxom Schelerom, Martinom Heidegerrom.
19. novembra 1938 Lev Šestov zombrel v Paríži v nemocnici na ulici Bualo.
Slovenský preklad: ŠESTOV, L.: Moc kľúčov. Prel. J. Komorovský. Bratislava: Kalligram 2009.
České preklady: ŠESTOV, L.: Apoteóza vykořeněnosti. Přel. M. a L. Zadražilovi. Praha: Herrmann & synové 1995.
ŠESTOV, L.: Athény a Jeruzalém. Přel. A. Černohous. Olomouc: Refugium Velehrad-Roma s.r.o. 2006.
ŠESTOV, L.: Kierkegaard a existenciální filosofie. Ed. I. Mesnjankina. Praha: OIKOYMENH 1997.
ŠESTOV, L.: Noc v Getsemanech. Pascalova filosofie. Přel. A. Černohous. Olomouc: Refugium Velehrad-Roma 2007.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Lev Isaakovič Šestov
