Preskočiť na obsah

Lokálne magnitúdo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Lokálne magnitudo)
Charles Richter, po ktorom je pomenovaná Richterova stupnica.

Lokálne magnitúdo (iné názvy: lokálne magnitudo, lokálna magnitúda (zemetrasenia), miestne magnitúdo/magnitudo, Richterovo magnitúdo/magnitudo) je druh magnitúda; je to dekadický logaritmus pomeru amplitúdy a periódy seizmickej vlny (zo seizmografu).

Súhrn všetkých možných lokálnych magnitúd, najmä ak sú rozdelené na "stupne" podľa účinkov na zemský povrch, sa niekedy nazýva stupnica lokálne magnitúdo/magnitudo, Richterova magnitúdová stupnica, Richterova stupnica či Richterova škála. Výraz "stupnica" sa v tejto súvislosti niekedy považuje za nevhodný, pretože ide o veličinu, ktorá nadobúda (takmer) kontinuálne hodnoty, a teda to nie je stupnica v pravom slova zmysle. Problematický je aj atribút "Richterov" v názve veličiny či stupnice, pretože Richterovo magnitúdo je prísne vzaté len názov lokálneho magnitúda platného pre geologické podmienky južnej Kalifornie. Pre iné oblasti Zeme je teda vhodné hovoriť len o "lokálnom magnitúde", napr. na Slovensku sa používa lokálne magnitúdo pre Západné Karpaty. Okrem toho aj sám Richter hovoril len o "magnitude local" (lokálna magnitúda).

Charakteristika

[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1935 Charles F. Richter a Beno Gutenberg z California Institute of Technology vypracovali metódu merania zemetrasení analýzou seizmogramov zaznamenaných Wood-Andersonovým torzným seizmometrom. Richter pôvodne zaokrúhľoval namerané hodnoty k najbližším štvrtinám jednotiek, neskôr sa však hodnoty zaokrúhľovali na desatiny. Príčinou vytvorenia tejto stupnice bola snaha o oddelenie predtrasov a dotrasov od hlavného otrasu. Inšpiráciou Richterovi bola stupnica hviezdnych magnitúd používaná v astronómii na opis magnitúdy (hviezdnej veľkosti) a ďalších objektov na oblohe.

Richter vybral za magnitúdu 0 otras, ktorý by na seizmograme zaznamenanom Wood-Andersonovým torzným seizmometrom umiestneným 100 km od epicentra zemetrasenia ukázal maximálny vodorovný posun 1 mikrometer. Richterova škála kvôli spôsobu svojho výpočtu pomocou logaritmu nemá žiadnu hornú ani dolnú hranicu.

Richterova stupnica
Názov Magnitúda Účinky Frekvencia výskytu
mikro < 2 Mikrozemetrasenie, nepocítiteľné Niekoľko miliónov za rok
veľmi malé 2,0 – 2,9 Nepocítiteľné, ale zaznamenateľné Viac ako milión za rok
malé 3,0 – 3,9 Dá sa pocítiť, ale bez spôsobených škôd Viac ako 100 000 za rok
slabé 4,0 – 4,9 Cítiť trasenie vecí v domoch, bez významných škôd 10 000 až 15 000 za rok
stredné 5,0 – 5,9 Zle postavené budovy môžu spadnúť 1 000 až 1 500 za rok
silné 6,0 – 6,9 Veľké škody až na ploche 100 km2 100 až 150 za rok
veľké 7,0 – 7,9 Veľké škody na veľkých oblastiach 10 až 20 za rok
veľmi veľké 8,0 – 8,9 Škody na niekoľko sto kilometroch Jedno za rok
masívne 9,0 – 9,9 Veľké škody na niekoľko tisíc kilometroch Jedno za 10 až 50 rokov
meteorické 10+ doposiaľ nezaznamenané Extrémne zriedkavo

Na Slovensku

[upraviť | upraviť zdroj]
Výber intenzívnejších zemetrasení na Slovensku
RokZemetrasenieLokálne
magnitúdo
Makroseizm.
intenzita (EMS-98)
Doba
trvania
Následky
1763Zemetrasenie v Komárne v roku 17636,2  6,59[1]20 min83 mŕtvych, 103 zranených
1906Zemetrasenie pri Dobrej Vode 10. januára 19065,78,5[2]< 10 svážne poškodenia stavieb, zosuvy, trhliny
2023Zemetrasenie pri Vranove nad Topľou 9. októbra 20234,96  8[3]4 spoškodenia stavieb
2026Zemetrasenie pri Šamoríne 21. februára 20264,3≤ 3 smenšie poškodenia stavieb

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. FEDOROVIČOVÁ, Andrea. Zemetrasenie na Slovensku: nik ho nečakal a podľa odborníkov zrejme nebolo posledné [online]. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2023-10-16, [cit. 2026-02-23]. Dostupné online.
  2. MADARÁS, Ján; PAŽÁK, Peter; KRISTEKOVÁ, Miriam; FOJTÍKOVÁ, Lucia; LABÁK, Peter. Zemetrasenia na Slovensku. Enviromagazín (Banská Bystrica: Ministerstvo životného prostredia SR : Slovenská agentúra životného prostredia), 2008, roč. 13, čís. 5, s. 4  7. Dostupné online. ISSN 1335-1877.
  3. Výročie zemetrasenia na východnom Slovensku [online]. Bratislava: Ústav vied o Zemi Slovenskej akadémie vied, 2024-10-09, [cit. 2026-02-22]. Dostupné online.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]