Ludger Oeing-Hanhoff

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ludger Oeing-Hanhoff
nemecký filozof
Narodenie22. december 1923
Marl, Nemecko
Úmrtie6. máj 1986 (62 rokov)
Tübingen, Nemecko

Ludger Oeing-Hanhoff (* 22. december 1923, Marl – † 6. máj 1986, Tübingen) bol nemecký filozof.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Ludger Oeing-Hanhoff študoval filozofiu, katolícku a protestantskú teológiu a klasickú filológiu na univerzitách v Münsteri, Tübingene, Fribourgu a Leuvene. V roku 1951 obhájil na univerzite v Münsteri dizertačnú prácu s názvom Ens et unum convertuntur. Stellung und Gehalt des Grundsatzes in der Philosophie des heiligen Thomas von Aquin a získal akademickú titul Dr. phil.

Od roku 1956 pôsobil na univerzite v Münsteri ako odborný asistent profesora Otta Mosta (1904 – 1968). Zároveň bol členom münsterského interdisciplinárneho inštitútu Collegium Philosophicum, ktoré v tom čase viedol Joachim Ritter (1903 – 1974).

V roku 1962 sa habilitoval v odbore filozofia na univerzite v Münsteri. Témou jeho habilitačnej práce bol Descartes und der Fortschritt der Metaphysik (Descartes a pokrok metafyziky). V roku 1966 bol vymenovaný za riadneho profesora filozofie.

V roku 1967 sa stal riadnym profesorom filozofie na univerzite v Gießene. Zaviedol nový systém štúdia filozofie, inicioval vznik interdisciplinárneho Centra pre filozofiu a základy vedy (Zentrum für Philosophie und Grundlagen der Wissenschaft).

Od roku 1974 pôsobil ako vedúci Katedry filozofických základov teológie (Lehrstuhl für philosophische Grundfragen der Theologie) na univerzite v Tübingene.

Oeing-Hanhoff bol spoluautorom Historického slovníka filozofie (Historisches Wörterbuch der Philosophie) a spoluvydavateľom odborného teologického časopisu Theologische Quartalschrift ako aj ročenky Philosophisches Jahrbuch der Görresgesellschaft.

Ludger Oeing-Hanhoff sa svojím interdisciplinárnym prístupom usiloval súčasne obohatiť tak teológiu, ako aj filozofiu. K riešeniu jednotlivých odborných problémov vždy pristupoval majúc na zreteli komplexné dejiny filozofie, metodológiu, metafyziku a ďalšie filozofické traktáty, náboženskú filozofiu a v neposlednom rade aj teológiu v jej historických súvislostiach.

Ťažiskom jeho práce bola metafyzika a jej vzťah ku katolíckej teológii a vplyv na novovekú filozofiu. Nemožno tiež nespomenúť jeho snahu o filozofickú reflexiu trinitárnej štruktúry ľudskej bytosti ako obrazu Najsvätejšej Trojice.

Výber z diela[upraviť | upraviť zdroj]

  • Ens et unum convertuntur.
  • Naturgesetz und christliche Ethik.
  • Metaphysik und Freiheit.
  • Thomas von Aquin 1274 – 1974.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KOBUSCH, Theo. Ludger Oeing-Hanhoff. Nachruf und Auswahlbibliographie. In: Philosophisches Jahrbuch der Görres-Gesellschaft, 94. 1987. s. 1 – 10.
  • MEINHARDT, Helmut. Oeing-Hanhoff, Ludger. In: Neue Deutsche Biographie. Band 19. Berlin: Duncker & Humblot, 1999. ISBN 3-428-00200-8. s. 434 f. (dostupné online)

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ludger Oeing-Hanhoff na nemeckej Wikipédii.