Lukánia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Mapa starovekej Lukánie

Lukánia bola staroveká oblasť v južnej časti Apeninského polostrova. Siahala od Tyrrhenského mora na západe až k Tarentskému zálivu na juhovýchode. Na severe susedila s časťami Apeninského polostrova Kampánia a Samnium, na severovýchode to bola Apúlia a na juhu Brutium. Zahŕňa takmer celú časť dnešného regiónu Basilicata. Presné hranice boli rieky Silarus na severozápade (ktorá delila Lukániu od Kampánie), Bradarus (ktorá sa vlieva do Tarentského zálivu) na severovýchode, zatiaľ čo dve ďalšie rieky Laus a Crathis označili hranice s Brutium.

Väčšiu časť Lukánie pokrýva pohorie Apeniny. Hlavný hrebeň siaha k západnému pobrežiu a je pokračovaním uzlu hôr na hranici so Samniom až takmer na juh k zálivu Policastro. Najvyšším vrcholom je Monte Pollino, ktorého vrchol dosahuje výšku 2 223 m a je zároveň najvyšším vrchom južných Apenín. Hory zostupujú v malom sklone k Tarentskému zálivu.Rieky, ktoré sa vlievajú do Tyrénskeho mora majú mali význam oproti riekam, ktoré sa vlievajú do Tarentského zálivu. Z nich sú najdôležitejšie rieky Bradanus, Casuentus, Aciris a Siris. Crathis, ktorá tvorí južnú hranicu patri takmer celá na územie Brutia. Severnú hranicu predstavuje potok Silarus, ktorý ma dva dôležité prítoky v Calor a Tanager, ktorý sa pripája z juhu.

Stručná história[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé osídlovanie sa datuje už v 6.storočí pred Kr., Rimani Lukániu objavili až v 3 storočí pred Kr. počas samnitských vojen. Lukánia bola tak nazvaná preto, že Lucas, ktorým bola v 5 stor. pred Kr. obsadená, nosil meno Lucani. Pred týmto obdobím mala všeobecne názov Oenotriaktore, ktorý zaviedli Greci pre najjužnejšiu časť Itálie. Hornaté vnútrozemie bolo obsadené kmeňmi, ktoré boli známe ako Oenotriani a Choni, zatial čo pobrezie na oboch stranách bolo obsadené mocnými gréckymi kolóniami, ktoré mali nad vnútrozemým bez pochyby protektorát. Lukáni boli južná vetva Samnitskej alebo Sabellickej rasy, ktorí hovorili jazykom Oscan. Mali demokratickú ústavu.V čase vojny, bol vybraný spomedzi bežných úradníkov jeden, ktorý sa stal diktátorom.Zachovalo sa niekolko zápisov v gréckom písme z 3 alebo 4 storočia pred Kr. a mince s legendou z 3. storočia. Lukáni si postupne podmanili celú krajiny (s výnimkou gréckych miest na pobreží) od hraníc so Samniumom a Kampaniou na južnom konci Itálie. Následne sa obyvatelia polostrova, ktory je teraz známy ako Kalabria, vzbúrili a v mene Bruttianov si vybudovali nezávislosť, po ktorej sa Lukáni stali obmedzení.Potom sa zapojili do nepriatelských akcíi s Tarentom a s Alexandrom, kráľom Epirusov, ktorí bol nimi privolaný na pomoc v roku 443 pred Kr. V roku 298 pred Kr. urobili alianciu s Rímom a rímsky vplyv bol rozšírený o kolónie Venusia (291 pred Kr.), Paestum (273 pred Kr.) a predovšetkým Tarentum (272 pred Kr.). Tieto kolónie boli niekedy v aliancii ale častejšie sa zapájali do nepriateľských akcií počas Samnitských vojen.Taktiež sa pridali na stranu Pyrrha pocas Pyrrhovich vojen. Po odchode Pyrrha z tohto územia ostali napospas milosti Ríma. Počas druhej púnskej vojny sa pridali na stranu Kartága, ktorého armádu viedol Hannibal. Na území Lukánie boli zničené obe armády ako aj Hannibalova tak aj Lukánska. Po týchto katastrofách sa krajina pod rímskou nadvládou dostala do úpadku.To zapríčinilo,že sa Lukánci spoločne so Samnitmi zúčastnili na vojne proti Rímu čo malo pre oba národy veľké následky. V tom čase význam Gréckych miest na tomto území upadol.

Mestá[upraviť | upraviť zdroj]

Na východe sa nachádzalo mesto Metapontum, ktorá sa nachádzala par kilometrov južne od rieky Bradanus.Ďalej to boli mestá Heraclea a Sybaris, ktoré bolo zničene v roku 51O n.l ale následne bolo nahradené mestom Thuria. Na západnom pobreží sa nachádzali mestá Poseidonia (neskôr pomenovaná ako Paestum), Elea (Velia), Pyxus (Buxentum) a mesto Laus. Z vnútrozemských miest bolo známe mesto Potentia (Potenza). Na severe pri hranici s Apúliou sa nachádzalo mesto Bantia. Na juh od Potentia bolo Grumentum a ďalej v tomto smere boli Nerulum a Muranum. V horskej doline Tanagrus boli Atina, Consilinum.