Luxemburčina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Luxemburčina
(Lëtzebuergesch)
ŠtátyLuxembursko, Belgicko
RegiónZápadná Európa
Počet hovoriacich300 000
Poradienenachádza sa v prvej 100
KlasifikáciaIndoeurópske jazyky
PísmoLatinka
Postavenie
Úradný jazykLuxembursko Luxembursko
Jazykové kódy
ISO 639-1lb
ISO 639-2ltz
ISO 639-3ltz
Wikipédia
Adresalb.wikipedia.org
PomenovanieWikipedia, déi fräi Enzyklopedie
Pozri aj: JazykZoznam jazykov
Základné frázy jazyka Luxemburčina
Ánojo
Nieneen
Možnovilläicht
AhojMoien
DovideniaÄddi
ĎakujemMerci
PrepáčteËntschëllegt
Hovoríš po luxembursky?Schwätzt dier Lëtzebuergesch?
Ľúbim ŤaEch hunn dech gär
Všeobecná deklarácia ľudských práv
All Mënsch kënnt fräi a mat deer selwechter Dignitéit an dene selwechte Rechter op d'Welt. Jiddereen huet säi Verstand a säi Gewësse krut an soll an engem Geescht vu Bridderlechkeet denen anere géintiwwer handelen.

Luxemburčina (Lëtzebuergesch) je západogermánsky jazyk, ktorým sa hovorí v Luxembursku a priľahlých oblastiach Belgicka. Je príbuzná niektorým stredonemeckým dialektom. Luxemburčina sa píše latinkou.

Rozšírenie[upraviť | upraviť zdroj]

Luxemburčina je od roku 1984 tretím úradným jazykom Luxemburska. Pre väčšinu obyvateľov je materinským jazykom, po francúzsky a po nemecky sa učia v škole a 99% ovláda aspoň jeden z týchto jazykov; väčšina vzdelaných mladých ľudí zvláda takisto angličtinu. Od 2. polovice 20. storočia je snaha presadzovať luxemburčinu namiesto nemčiny. Väčšina úradných textov je ale po francúzsky, prípadne nemecky. Francúzština zostáva hlavným úradným jazykom, je to takisto vysokoškolský jazyk a jazyk pre komunikáciu s cudzincami na pracovisku. Nemčina je menej oficiálna, používa sa v škole pre technické pojmy.

Luxemburčina sa použiva v Belgicku okolo mesta Arlon v regióne nazývanom Arelerland.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Luxemburčina sa vyvinula zo stredofranských (moselských) nárečí. So spisovnou nemčinou je vzájomne zrozumiteľná len čiastočne, líši sa od nej skoro tak ako holandčina. Je najmladším spisovným germánskym jazykom, gramatika vyšla až roku 1955. Roku 1984 bola uzákonená ako tretí úradný jazyk Luxemburska, popri francúzštine a nemčine.

Gramatika[upraviť | upraviť zdroj]

Tak ako iné germánske jazyky, má členy. Pády sa používajú len obmedzene, ale existuje napríklad genitív. Luxemburčina má pomerne pevný slovosled (dodržiava poradie SVO – podmet, sloveso, predmet), sloveso patrí na druhú pozíciu vo vete.