Mária Laskarisová

	Mária Laskarisová
	uhorská kráľovná (manželka)
Panovanie
Dynastia	Laskarisovci
Panovanie	1235 – 1270
Korunovácia	1235
Predchodca	Beatrix d'Este
Nástupca	Alžbeta Kumánska
Biografické údaje
Narodenie	asi 1206
Úmrtie	24. jún alebo 16. júl 1270
Pochovanie	františkánsky kostol v Ostrihome
Vierovyznanie	kresťanstvo (najprv východné, neskôr latinské)
Rodina
Manžel	Belo IV.
Potomstvo	Margita; Kinga Poľská; Anna Uhorská; Katarína; Alžbeta Uhorská; Konštancia; Jolanta Poľská; Štefan V.; Margita Uhorská; Belo Uhorský
Otec	Theodoros I.
Matka	Anna Komnéna Angelová
Odkazy
	Mária Laskarisová; (multimediálne súbory na commons)
	Historický portál; Portál Byzantskej ríše; Biografický portál

Mária Laskarisová (* asi 1206 – † 24. jún alebo 16. júl 1270) bola dcérou nikájského cisára Theodora I. Laskarida a jeho prvej ženy Anny Komnény Angelovej. V roku 1218 sa vydala za uhorského kráľa Bela IV. a v roku 1235 sa stala uhorskou kráľovnou.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mária bola mladšou sestrou Ireny Laskaridovej, ktorú v roku 1212 cisár Theodor nechal vydať za ním vybraného dediča nikájskeho trónu - Jána III. Duka Vatatza. V tom istom roku Theodor ovdovel a i napriek tomu, že sa neskôr ešte dvakrát oženil, najprv s Filipou Arménskou a potom s Máriou z Courtenay, nového dediča ríši nedal.

Ako mladšia dcéra si preto Mária nemohla vziať manžela, ktorý by si voči Jánovi mohol uplatňovať nárok na nikajský trón. Namiesto toho Theodor dohodol zväzok s uhorským princom Belom IV., najstarším synom Ondreja II. a Gertrúdy Meranskej. K svadbe došlo v roku 1218,keď obaja snúbenci mali v tej dobe len 12 rokov.

Ondrej II. zomrel v roku 1235 a na uhorskom tróne ho vystriedal Belo IV., ktorý vládol 35 rokov.Počas mongolského vpádu do Uhorska bola Mária a jej deti poslané kráľom Belom IV. do pevnosti Klis v Splite, spolu s mnohými ďalšími príslušníkmi uhorskej šľachty.^[1]

Belo IV. zomrel 3. mája 1270 a jeho manželka ho prežila len o dva mesiace.^[2] Spolu mali 10 detí, medzi nimi i budúceho uhorského kráľa Štefana V., svätú Margitu Uhorskú, svätú Kingu (Kunegundu) Poľskú, či blahoslavenú Helenu (Jolantu).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

↑ SWEENEY, James Ross. ‘Spurred on by the Fear of Death’: Refugees and Displaced Populations during the Mongol Invasion of Hungary » De Re Militari [online]. [Cit. 2019-08-27]. Dostupné online. (po anglicky)
↑ SCHWENNICKE, Detlev. Die Kaiser von Byzanz in Nikaia 1208–1261 aus den Häusern Laskaris und Batatzes.. 2. vyd. Marburg/Berlin : Verlag Dashöfer, 1984. Kapitola Europäische Stammtafeln: Stammtafeln zur Geschichte der Europäischen Staaten, Neue Folge, s. 182.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Vladárske tituly
Mária Laskarisová Laskarisovci
Predchodca Beatrix d'Este	uhorská kráľovná (manželka) 1235 – 1270	Nástupca Alžbeta Kumánska

[1] SWEENEY, James Ross. ‘Spurred on by the Fear of Death’: Refugees and Displaced Populations during the Mongol Invasion of Hungary » De Re Militari [online]. [Cit. 2019-08-27]. Dostupné online. (po anglicky)

[2] SCHWENNICKE, Detlev. Die Kaiser von Byzanz in Nikaia 1208–1261 aus den Häusern Laskaris und Batatzes.. 2. vyd. Marburg/Berlin : Verlag Dashöfer, 1984. Kapitola Europäische Stammtafeln: Stammtafeln zur Geschichte der Europäischen Staaten, Neue Folge, s. 182.

[1]

[2]