Mária Mačošková
| Mária Mačošková | |
|---|---|
 | |
| Základné informácie | |
| Umelecké mená | Marka Mačošková |
| Narodenie | 30. marec 1940 (85 rokov) Potôčky, Slovensko |
| Bydlisko | Prešov |
| Pôsobenie | speváčka |
| Žáner | ľudová hudba (rusínska a východoslovenská) |
| Roky pôsob. | 1956 – súčasnosť |
| Súvisiace články |
Three stars, Anna Servická, Andrea Sikoryakova |
Mária Mačošková (* 30. marec 1940, Potôčky)[1] je slovenská speváčka rusínskej národnosti, interpretka rusínskych a východoslovenských ľudových piesní.[1][2]
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Hudobný talent prejavovala už od detstva – otec hral na harmonike a matka spievala ľudové piesne. Počas štúdia na strednej škole v Stropkove bola členkou školského speváckeho zboru, kde sa rozvíjala jej láska k folklóru.[1]
V rokoch 1956 – 1995 pôsobila ako sólistka v Poddukelskom ukrajinskom ľudovom súbore (PUĽS) v Prešove, kde sa zaradila medzi najvýraznejšie osobnosti tohto telesa. Po odchode zo súboru pokračovala v samostatnej umeleckej dráhe, vystupovala na folklórnych podujatiach doma i v zahraničí a spolupracovala s viacerými interpretmi ľudovej hudby. Po odchode z PUĽS-u pokračovala samostatne, vystupovala na folklórnych podujatiach doma i v zahraničí a spolupracovala s Ľudovou hudbou Ondreja Kandráča a s Ankou Poráčovou, čím prispela k ďalšiemu šíreniu rusínskej kultúry.[1]
Do jej najznámejších nahrávok patria albumy Večar je, večar je… (1981) a Ej, hoj taka ja divočka… (1987), ktoré zachytávajú tradičné rusínske piesne zo Šariša, Zemplína a severovýchodného Slovenska. Nahrávky z týchto albumov sú dodnes súčasťou archívov Slovenského rozhlasu a využívajú sa pri folklórnom vzdelávaní.
Za svoju umeleckú činnosť získala viacero ocenení, vrátane titulov Vzorná pracovníčka kultúry (1978), Zaslúžilá umelkyňa (1985), Rusínska osobnosť roku (2010) a Medaila prezidenta Slovenskej republiky (2022) za významné zásluhy o rozvoj kultúry.
Mária Mačošková sa výrazne zaslúžila o uchovávanie a popularizáciu rusínskeho jazyka a kultúrneho dedičstva. Jej interpretácie prispeli k zachovaniu pôvodných melódií a nárečových textov a ovplyvnili viacero generácií interpretov rusínskej ľudovej piesne.
Pri príležitosti jej 85. narodenín bol v roku 2025 zverejnený dokumentárny film Pocta Márii Mačoškovej, ktorý mapuje jej život a umeleckú dráhu.[chýba zdroj]
Diskografia
[upraviť | upraviť zdroj]Štúdiové a profilové albumy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1981 – Večar je, večar je… (LP, Opus) – Ľudová hudba Šarišan / Mária Mačošková.[1]
- 1987 – Ej, hoj taka ja divočka… (LP, Opus) – nahrávky s doprovodom OĽuN (Orchester ľudových nástrojov Slovenského rozhlasu) a BROLN (Brnenský rozhlasový orchester ľudových nástrojov).[1]
- 1994 – Keďz sebe zašpivam... – piesne zo Zemplína a Spiša; regionálne vydanie.
- 1995 – Mamko moja ľuba... – nahrávky venované spomienke na matku.
Kompilácie a výbery
[upraviť | upraviť zdroj]- 2002 – Rusínske piesne Spiša, Šariša a Zemplína (OĽuN, MC/CD) – výber regionálnych piesní s účasťou M. Mačoškovej.
- 2004 – A čija to chyža (Pyramída, CD) – kolektívna kompilácia rusínskej ľudovej hudby; speváčka uvedená medzi interpretmi.
- ďalšie rozhlasové a televízne nahrávky v archíve RTVS a Slovenského rozhlasu (OĽuN, BROLN) – účasti na kolektívnych albumoch a záznamoch folklórnych súborov.
Poznámky
[upraviť | upraviť zdroj]Presná kompletnosť diskografie je ťažko doložiteľná, keďže časť nahrávok vznikla ako rozhlasové a televízne záznamy, ktoré neboli komerčne vydané. Väčšina jej známych piesní pochádza z archívu Slovenského rozhlasu, vydavateľstiev Opus a Pyramída.
Prínos pre rusínsku kultúru
[upraviť | upraviť zdroj]Mačošková sa významne zaslúžila o uchovávanie a popularizáciu rusínskeho jazyka a kultúrneho dedičstva. Jej interpretácie autentických piesní prispeli k zachovaniu pôvodných melódií a nárečových textov a ovplyvnili viacero generácií interpretov rusínskej ľudovej piesne.
Zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Často je označovaná za „prvú dámu rusínskej piesne“ na Slovensku.
- Jej nahrávky sa využívajú ako vzor pri výučbe rusínskeho spevu na folklórnych školách a súboroch.
- Mnohé z jej piesní sú archivované v Slovenskom rozhlase ako súčasť nehmotného kultúrneho dedičstva.
- Vystupovala aj na Medzinárodnom festivale rusínskej kultúry vo Svidníku a iných podujatiach venovaných rusínskemu folklóru.
- Jej dlhoročné pôsobenie v PUĽS-e a následná sólová kariéra ovplyvnili celú generáciu interpretov rusínskej ľudovej piesne.
Ocenenia
[upraviť | upraviť zdroj]- 1978: Vzorná pracovníčka kultúry[1]
- 1985: Zaslúžilá umelkyňa[1]
- 2006: Cena predsedu Prešovského samosprávneho kraja[2]
- 2010: Rusínska osobnosť roku, ocenenie od Združenia inteligencie Rusínov Slovenska[1]
- 2022: Medaila prezidenta Slovenskej republiky(za významné zásluhy o rozvoj Slovenskej republiky v oblasti kultúry)[3]
- 2024: čestné občianstvo obce Potôčky[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- 1 2 3 4 5 6 7 8 9 Mária Mačošková 85. e-rusyn (Bratislava: Združenie inteligencie Rusínov Slovenska), 2025-03-30. Dostupné online [cit. 2025-11-02].
- 1 2 Cena predsedu PSK rok 2006 : Mária Mačošková [online]. Prešov: Úrad Prešovského samosprávneho kraja, 2010-10-11, [cit. 2025-11-02]. Dostupné online.
- 1 2 SEMANCO, Emil. Legenda rusínskeho folklóru Mária MAČOŠKOVÁ sa dočkala uznania aj v rodisku. Slovenské národné noviny (Martin: Matica Slovenská), 2024-08-07. Dostupné online [cit. 2025-11-02].
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- Mária Mačošková v hudobnej databáze Discogs
- Mačošková je Mačošková! – článok na webe Akadémie rusínskej kultúry v SR (2006)