Ménodóros (sochár)
Ménodóros (starogr. Μηνόδωρος) bol grécky sochár v 1. storočí.[1][2]
Ménodóros, sochár z Atén, zhotovil kópiu Praxitelovho Eróta pre boiótske mesto Thespiai potom, čo bol jej originál v roku 80 (za vlády Tita) zničený pri požiari v Ríme (do Ríma bola socha privezená zrejme za vlády Caligulu[3]).[4] Pausanias počas návštevy Boiótie v polovici 2. storočia toto dielo videl: „Terajšieho Eróta zhotovil v Thespiách Aténčan Ménodóros, napodobniac dielo Praxitelovo.“[5][6]
Strata tespijského Praxitelovho Eróta v Ríme inšpirovalo Tespijcov k tomu, aby toto dielo vo svojej domovine nahradili novým.[7] Aj keď Tespijci stratené Praxitelovo dielo nahradili kópiou, neubralo to na jeho sláve.[3] Herennia Procula, členka významnej provinčnej rímskej rodiny, dala na mramorový podstavec tejto sochy vytesať verše (ekfrastický epigram[7]). Jej dvojveršie ponúkalo variáciu na slávny anonymný epigram o Praxitelovej oslavovanej soche Afrodity Knidskej.[8]
| οὗτος Ἔρως ἐδίδαξε πόθους· αὐτὴ φάτο Κύπρις· ποῦ σ’ ἄρα δὴ σὺν ἐμοὶ δέρξατο Πραξιτέλης̣; Ἑρεννίας Πρόκλας. |
Tento Eros učí túžbe. Sama Cyperčanka (Afrodita) povedala: „Kde ťa so mnou videl Praxiteles?“ od Hérennias Proklas (od Herennie Proculy) [9][3] |
Činnosť sochára Ménodóra je možné s najväčšou pravdepodobnosťou zaradiť do 1. storočia (augustovskej doby).[1] Viacerí učenci (H. Brunn, Ch. Picard) ho spájajú s rovnomenným sochárom, ktorého Plínius vo svojom zozname uvádza medzi umelcami vytvárajúcimi sochy športovcov, ozbrojencov, lovcov a „obetníkov“.[2][10]
Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Biographischer Index der Antike. Berlin : Walter de Gruyter, 2012. ISBN 978-31-1095-441-8. S. 610.
- ↑ a b Lucia Guerrini: Enciclopedia dell’Arte Antica, Classica e Orientale, Roma 1959, Treccani, Menodoros 3 [1]
- ↑ a b c Plutarchus. Dialog über die Liebe. Tübingen : Mohr Siebeck, 2006. ISBN 978-31-6148-811-5. S. 196.
- ↑ Όλγα Παλαγιά, J. J. Pollitt, Department of Classics, Yale University Staff. Personal Styles in Greek Sculpture. Cambridge : Cambridge University Press, 1999. ISBN 978-05-2165-738-9. S. 113.
- ↑ Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 230.
- ↑ Barbara Breitenberger. Aphrodite and Eros. Hoboken : Routledge, 2013. ISBN 978-11-3588-377-5. S. 239.
- ↑ a b Diana Y. Ng, Molly Swetnam-Burland. Reuse and Renovation in Roman Material Culture. Cambridge : Cambridge University Press, 2018. ISBN 978-11-0847-389-7. S. 100.
- ↑ Maureen B. Fant, Mary R. Lefkowitz. Women's Life in Greece and Rome. London : Bloomsbury Publishing, 2016. ISBN 978-14-7257-848-8. S. 247.
- ↑ Inscriptiones Graecae, Regions: Central Greece (IG VII-IX): Megaris, Oropia, and Boiotia (IG VII) Roesch, IThesp 271 [2]
- ↑ Plínius, Naturalis Historia, 34, 91. [3]