Mandolína

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Mandolína
Mandolin1.jpg
mandolína
V iných jazykoch
tal. mandolino
nem. Mandoline
angl. mandolin
franc. mandoline
špa. mandolina
Klasifikácia
Podľa orchestrálnej
praxe
Brnkacie nástroje
Podľa spôsobu
vzniku tónu
Chordofóny
Tónový rozsah
Range mandolin.PNG
Príbuzné nástroje
Zvuková ukážka

Mandolína je brnkací strunový hudobný nástroj lutnového[1][2] alebo mandolového[3] typu so štíhlym, krátkym krkom s pražcami.

Objavuje sa od 16. storočia ako ľudový nástroj v Taliansku (v rôznych prevedeniach a veľkostiach).[2] Jej predchodcom bola mandola.[4] Jej vývoj bol ukončený v polovici 17. storočia.[3] Od 18. storočia sa vyskytovala vo Francúzsku a v polovici 19. storočia takmer v celej Európe.

Mandolína má 4 – 6 strún, ktoré sú vedené dvojmo. Telo tvorí vypuklý korpus hruškovitého tvaru.

Existuje viacero typov mandolín[3][4]:

  • srdcová
  • portugalská
  • talianska
    • milánska
    • neapolská

Najobľúbenejšia je neapolská mandolína so 4 strunami, ktorá je ladená ako husle (g – d1 – a1 – e²).[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b mandolína. In: Malá encyklopedie hudby. V Supraphonu 1. vyd. Praha: Supraphon, 1983. s. 395 – 396.
  2. a b mandolína. In: Malá československá encyklopedie IV M – Pol. 1. vyd. Praha: Academia, 1986. s. 75.
  3. a b c mandolína. In: BROUČEK, Stanislav, ed.; JEŘÁBEK, Richard, ed. Lidová kultura : národopisná encyklopedie Čech, Moravy a Slezska 2 A – N. Vyd. 1. Praha: Etnologický ústav Akademie věd České republiky v Praze a Ústav evropské etnologie Filozofické fakulty Masarykovy univerzity v Brně v nakl. Mladá fronta, 2007. ISBN 978-80-204-1712-1. s. 529.
  4. a b MICHELS, Ulrich. Encyklopedický atlas hudby. Praha : Nakladatelství Lidové noviny, 2000. 611 s. ISBN 80-7106-238-3. S. 43.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]