Maratón (mesto)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Súradnice: 38°9′S 23°57′V / 38.150°S 23.950°V / 38.150; 23.950
Maratón
starogr. Μαραθών – Marathon, novogr. Μαραθώνας – Marathonas
mesto
Štát Grécko Grécko
Historický región Atika
Súradnice 38°9′S 23°57′V / 38.150°S 23.950°V / 38.150; 23.950
Rozloha 97,062 km² (9 706 ha)
Obyvateľstvo 8 802
Hustota 90,68 obyv./km²
Starosta Spýros Zágaris
PSČ 190 07
Tel. predvoľba 22940
Poloha mesta v Grécku
Red pog.svg
Poloha mesta v Grécku
Webová stránka: www.marathon.gr

Maratón alebo Marathón (starogr. Μαραθών – Marathón, novogr. Μαραθώνας – Marathonas) je mesto v Grécku, v kraji Atika, asi 40 km od Atén. Žije tu okolo 9 000 obyvateľov.

História[upraviť | upraviť zdroj]

Mesto bolo v staroveku osídlené gréckym kmeňom Iónov a patrilo medzi významné grécke mestá. Meno dostalo podľa miestneho hrdinu Marathosa. Bolo však založené mýtickým atickým hrdinom Xuthosom.

Maratón je známy Bitkou pri Maratóne (490 pred Kr.), kde Aténčania spoločne s obyvateľmi mesta Plataje pod velením Miltiada porazili perzskú armádu na čele s kráľom Dareiom I. Víťazstvo potom podľa poveste Aténčanom zvestoval Feidippides, ktorý utekal do Atén a potom do Sparty. Na počesť tohto činu je pomenovaný maratónsky beh.

V rímskom a byzantskom období nebol Maratón dôležité mesto a po barbarských vpádoch z neho ostala malá dedina. V 15. stor. Atiku ovládli Turci. Ešte predtým sa v Atike – aj v Maratóne – usadili Arvaniti, kresťanskí Albánci. V 18. storočí sa v Maratóne usadili grécki pastieri Sarakacani z kraja Eurytania.

V 19. storočí po oslobodení Grécka spod tureckej nadvlády žilo v Maratóne iba okolo 500 obyvateľov. Boli to grécki Sarakacani a albanofónni Arvaniti, ktorí sa však považovali za Grékov.[chýba zdroj]

Začiatkom 20. storočia Maratón osídlili Gréci z Tesálie, po Grécko-tureckej výmene obyvateľov v roku 1923 sa tu usadilo aj niekoľko Maloázijských Grékov. Okolité dediny (okrem Nea Makri) sú osídlené hlavne Arvanitmi.