Marcel Proust

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Valentin Louis Georges Eugène Marcel Proust
Marcel Proust
francúzsky spisovateľ

Narodenie 10. júl 1871
Auteuil, Francúzsko
Úmrtie 18. november 1922 (51 rokov)
Paríž, Francúzsko

Valentin Louis Georges Eugène Marcel Proust [vyslov: valá(n)té(n) lui žorž öžen marsel prust] (* 10. júl 1871, Auteuil – † 18. november 1922, Paríž) bol francúzsky spisovateľ a prekladateľ (angličtina). Je pokladaný spolu s Jamesom Joyceom za zakladateľa moderného románu.

Proust sa začal literatúre venovať ako veľmi mladý, založil literárnu revue Le banquet. Pôsobil v Mazarinovej knižnici v Paríži.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Marcel Proust sa narodil v roku 1871 v Auteuil, v 16.parížskom obvode v dome svojho prastrýka, dva mesiace potom čo frankfurtská zmluva formálne ukočila francúzsko-pruskú vojnu.

Jeho otec Achille Adrien Proust bol prominentný patológ a epidemiológ, zodpovedný za opatrenia proti šíreniu cholery, autor rozsiahlých kníh o z oboru medicíny a hygieny. Jeho matka Jeanne Clémence Weil pochádzala z bohatej židovskej rodiny z Alsaska. Bola vzdelaná a vďaka skvelej znalosti angličtiny pomáhala synovi z prekladmi rôznych diel.

V ôsmych rokoch mal astmatický záchvat, od tej doby bol považovaný za choré dieťa. Prázdniny trávil v Illiers. Táto dedina, spolu so spomienkami na dom prastrýka v Auteuil, sa stala modelom pre jeho vymyslené mesto Combray, kde sa odohrávajú niektoré dôležité udalosti z Hľadania strateného času. Pri príležitosti stého výročia Proustovho narodenia bolo Illiers premenované na Combray-Illiers.

V roku 1882 (v jedenástich rokoch) sa stal žiakom prestížneho Lycée Condorcet. Kvôli svojej chorobe často chýbal, ale aj napriekt tomu získal v poslednom ročníku cenu, keďže vynikal v literatúre. Vďaka svojím spolužiakom získal prístup do vyššej spoločnosti, čo mu poskytlo bohatý materiál pre Hľadanie strateného času.

Aj napriekt svojej chorobe bol rok na vojne (1889 – 1890) v Orléans.

Aby vyhovel svojmu otcovi, ktorý si potrpel na kariéru svojho syna, začal pracovať ako knihovník v lete roku 1896 v Marazinove. Jeho choroba mu však nedovolila pracovať, kvôli častým absenciam a neschopnosti spravovať knižnicu nakoniec na svoju pozíciu rezignoval.

Proust bol skrytý homosexuál a jeden z prvých európskych románopiscov, ktorý vo svojich dielach otvorene zobrazoval vzťahy medzi osobami rovnakého pohlavia.

Po smrti matky v roku 1905 zdedil značné dedičstvo, ktoré mu vystačilo ako hlavný zdroj financí po zvyšok života.

Jeho zdravie sa zhoršovalo, posledné tri roky života trávil v posteli a dokončoval román iba po nociach. Zomrel v roku 1922 na zápal pľúc, je pochovaný na cintoríne Père Lachaise v Paríži

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho literárna tvorba sa opiera o filozofiu Henriho Bergsona, kde sa zdôrazňuje význam intuície a protirozumový výklad poznatkov.

Proustova literatúra je veľmi komplikovaná, dej je zatlačený do pozadia a prevláda opis nálad, pocitov a úvah. Prelínajú sa tu časové roviny, to všetko slúži na to, aby si rozprávač oživovaním minulosti ozrejmil zmysel svojho života. Pre tento druh literatúry bolo nutné zvoliť formu vnútorného monológu, používal zložitú lyrizovanú vetu, porušoval pravidlá syntaxe.

Touto metódou Proust vyjadroval svoj „intuitívny prúd vedomia“, je samozrejmé, že tento smer sa podpísal na prehľadnosti deja. Tento štýl značne skomplikoval literatúru, ale umožnil tým popísať veľa nových vecí.

Tento spôsob literatúry ovplyvnil väčšinu vtedajších avantgardných smerov, a to tak v próze, ako aj v poézií.

Krátke prózy:

  • Napodobeniny a rozmanitosti
  • Rozkoše a dni

Eseje:

  • Kroniky
  • Vybrané texty

Po jeho smrti bola niekoľkokrát knižne vydaná jeho korešpondencia.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]