Marcello Semeraro

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Marcello Semeraro
kardinál Svätej rímskej cirkvi
prefekt Dikastéria pre kauzy svätých
Semeraro v roku 2017
Semeraro v roku 2017
Erb Marcello Semeraro
 In spiritu seminare
Siať v duchu
Štát pôsobeniaTaliansko Taliansko
Vatikán Vatikán
Funkcie a tituly
Prefekt Dikastéria pre kauzy svätých
15. október 2020  – súčasnosť
Predchodca Giovanni Angelo Becciu
Biskup Albana
2004  – 2020
Predchodca Agostino Vallini Vincenzo Viva Nástupca
Predchádzajúce funkcie
Biografické údaje
Narodenie22. december 1947 (76 rokov)
Monteroni di Lecce, Taliansko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka8. september 1971 (23 rokov)
Francesco Minerva
Biskup
Konsekrácia29. september 1998 (50 rokov)
SvätiteľCosmo Francesco Ruppi
arcibiskup Lecce
SpolusvätiteliaDomenico Caliandro
biskup Ugento-Santa Maria di Leuca
Donato Negro
biskup Molfetta-Ruvo-Giovinazzo-Terlizzi
Kardinál
Menovanie28. november 2020 (72 rokov)
František
Stupeňkardinál  – diakon
Titulárny kostolSanta Maria in Domnica
Odkazy
Marcello Semeraro na catholic-hierarchy.org angl.
Spolupracuj na Commons Marcello Semeraro

Marcello Semeraro (* 22. december 1947, Monteroni di Lecce, Taliansko) je kardinál a prelát Katolíckej cirkvi. Od októbra 2020 je prefektom Dikastéria pre kauzy svätých. Predtým bol biskupom v Albane a tajomníkom skupiny kardinálov menovaných pápežom Františkom, aby mu radili.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Semeraro sa narodil 22. decembra 1947 v Monteroni di Lecce v Taliansku.[1] Kňazskú vysviacku prijal 8. septembra 1971. Titul doktora teológie získal v roku 1980 na Pápežskej lateránskej univerzite. Dňa 25. júla 1998 bol vymenovaný za biskupa v Orii. Biskupskú vysviacku prijal 29. septembra 1998 z rúk arcibiskupa Cosmo Francesco Ruppiho spolu s arcibiskupmi Domenicom Caliandrom a Donato Negrom ako spolusvätiteľmi.

V roku 2001 Semeraro vyučoval na Pápežskej lateránskej univerzite. Pápež Ján Pavol II. ho vybral za osobitného sekretára biskupskej synody v roku 2001, ktorá sa zaoberala úlohou biskupov v súčasnej spoločnosti. Záverečné vyhlásenie synody poukázalo na sociálnu nespravodlivosť ako hlavnú príčinu terorizmu a odsúdenie dlhu tretieho sveta a „trvalú drámu hladu a extrémnej chudoby“. Semeraro to okomentoval: „Existuje silná vôľa rozložiť obraz biskupov ako mužov moci a obnoviť obraz biskupov ako mužov služby.“[2]

Cirkevný vzostup[upraviť | upraviť zdroj]

1. októbra 2004 bol vymenovaný za biskupa v Albane.[1] Dňa 4. mája 2007 bol zvolený za predsedu správnej rady novín Talianskej biskupskej konferencie (TBK) Avvenire namiesto kardinála Angela Bagnasca z Janova, ktorý bol zvolený za predsedu TBK. Semeraro je konzultantom Dikastéria pre klérus, Talianskej biskupskej konferencie a členom komisie TBK pre náuku viery. V júni 2010 sa stal predsedom komisie TBK pre náuku viery.

Pápež František ho 13. apríla 2013 vymenoval za sekretára komisie kardinálov, ktorá mu mala radiť pri správe Cirkvi a organizácii Rímskej kúrie. V rozhovore z roku 2017 Semeraro opísal prácu Rady kardinálov ako počúvanie, uvažovanie a overovanie. Rada podľa neho počúva príspevky Cirkvi, uvažuje o nich a skúma ich podrobnosti, pričom zvažuje najlepší spôsob, ako pokračovať; potom predloží návrhy pápežovi. Ako uviedol Semeraro, Rada má poradnú úlohu.[3]

O polroka neskôr, 4. novembra 2013, ho František vymenoval za apoštolského administrátora exarchického kláštora a teritoriálneho opátstva svätej Márie z Grottaferraty.[4]

Pápež František ho 15. októbra 2020 vymenoval za prefekta Dikastéria pre kauzy svätých.[5]

Dňa 25. októbra 2020 pápež František oznámil, že ho povýši do hodnosti kardinála na konzistóriu naplánovanom na 28. novembra 2020.[6] Na tomto konzistóriu ho František vymenoval za kardinála-diakona s titulárnym chrámom Santa Maria in Domnica.[7] Dňa 16. decembra bol Semeraro vymenovaný za člena Kongregácie pre východné cirkvi a Dikastéria pre komunikáciu.[8]

Tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

  • (po taliansky) Mistero, comunione e missione - Manuale di ecclesiologia (Bologna, 2004)[9]
  • (po taliansky) Dalla Parte del Padre (Libreria Editrice Vaticana, 2010)

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ a b Marcello Cardinal Semeraro [Catholic-Hierarchy] [online]. www.catholic-hierarchy.org, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
  2. ↑ HENNEBERGER, Melinda. Social Justice And Terror Offer Bishops Tough Issue. The New York Times, 2001-10-28. Dostupné online [cit. 2024-02-24]. ISSN 0362-4331. (po anglicky)
  3. ↑ Pope Francis and the C9: Interview with Council Secretary [online]. www.archivioradiovaticana.va, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
  4. ↑ RINUNCE E NOMINE [online]. press.vatican.va, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
  5. ↑ Rinunce e nomine [online]. press.vatican.va, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
  6. ↑ O'CONNELL, Gerard. Pope Francis names 13 new cardinals, including Wilton Gregory, the archbishop of Washington D.C. [online]. America Magazine, 2020-10-25, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. ↑ Concistoro Ordinario Pubblico: Assegnazione dei Titoli [online]. press.vatican.va, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
  8. ↑ Resignations and Appointments [online]. press.vatican.va, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online.
  9. ↑ Nota al testo di M. Semeraro, "Mistero, comunione e missione" [online]. 2012-04-27, [cit. 2024-02-25]. Dostupné online. (po taliansky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Marcello_Semeraro&oldid=7808493“