Marguerite Durasová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Marguerite Germaine Marie Donnadieu
Marguerite Duras 1993.jpg
Marguerite Duras
Pseudonym Marguerite Duras
Narodenie 4. apríl 1914
Gia Dinh - Saigon, Francúzska Indočína
Úmrtie 3. marec 1996 (81 rokov)
Paríž, Francúzsko
Zamestnanie spisovateľka, dramatik, scenáristka
Národnosť francúzska
Obdobie písania Nový román
Žánre román, dráma, scenár
Témy Indočína, odboj v II.svetovej vojne,vzťahy
Literárne hnutie Nový román
Debutové práce Les impudents , Nehanbliví
Významné práce Milenec (Anglický milenec)
Manžel Robert Anthelme
Ovplyvnená
Významné ocenenia Prix Goncourt, Prix Ritz Ernest Hemingway, Rakúska štátna cena za európsku literatúru

Marguerite Duras, občianske meno Marguerite Germaine Marie Donnadieu, (* 4. apríl 1914, Gia-Dinh, teraz Hočiminovo Mesto, Vietnam - † 3. marec 1996, Paríž, Francúzsko) bola francúzska spisovateľka a dramatička.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Vyrastala v rodine koloniálnych úradníkov vo vtedajšej Indočíne v skromných podmienkach. Po absolvovaní štúdia práva v Paríži vstúpila do komunistickej strany Francúzska. Bola zamestnaná na ministerstve kolónií, na odbore pre Indočínu, odkiaľ dala výpoveď v roku 1940. Dôvodom bola fašizácia tohto úradu.

Od roku 1942 pracovala vo vládnych službách republiky Vichy na cenzorskom úrade, zároveň bola činná vo francúzskom odboji. Medzitým v roku 1939 sa vydala za Roberta Anthelma. V roku 1944 pri prezradení skupiny ju zatkli, no s pomocou Mitteranda sa jej podarilo uniknúť zo zajatia. Po prezradení odbojovej skupiny zatkli a poslali do koncentračného tábora jej manžela. Marguerite prijala v roku 1943 priezvisko Duras podľa miesta rodiska jej otca. Pracovala v odbojovej skupine spolu s budúcim prezidentom Françoisom Mitterandom.

Duras mala intímne kontakty s prohitlerovskými kolaborantmi a hitlerovským dôstojníkom. Stala sa milenkou Delvala, ktorý dať odvliecť jej muža do tábora. Po oslobodení dala tohto kolaboranta zatknúť. V auguste 1945 pri oslobodení Paríža vychádzajú jej „Cahiers de la Guerre“ (Vojnové zápisky). V roku 1945 jej priateľ išiel hľadať Anthelma do Dachau a doviedol ho domov chorého na smrť. Dva roky sa oňho starala, potom sa rozviedli. V roku 1947 porodila syna Jeana.(Jean Outa). V neskorších rokoch mala problémy s alkoholom.

Politické aktivity[upraviť | upraviť zdroj]

Ešte v roku 1945 vstúpila opäť do Komunistickej strany Francúzska. V roku 1960 sa angažovala proti vojne v Alžírsku, podpísala „Manifest 121“. V roku 1971 podpísala „Manifest proti zákazu potratov“ spolu so Simone de Beauvoir a Jeanne Moreau.

Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Svoju prvotinu publikovala v roku 1943 pod názvom „Les impudents“. Prvý úspešnejší román vydala až v roku 1950. Bol to Un barrage contre le Pacifique (Hrádza proti Pacifiku), inšpirovaný vlastným životom. Autorka sa zaradila po vojne do hnutia „nový román“. Začala pravidelne publikovať príbehy z aktuálneho povojnového spoločenského prostredia. Až v roku 1984 dosiahla s románom L´amant (Milenec) enormný úspech a obdržala Goncourtovu cenu. Prepracovaný vyšiel znovu v roku 1991 pod názvom Milenec zo severnej Číny.

V ČSSR vyšiel jej román Námorník z Gibraltáru (Le marin de Gibraltar).

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Próza[upraviť | upraviť zdroj]

  • Nehanbliví, román, Les Impudents, éd. Plon, 1943.
  • Pokojný život, román, La Vie tranquille, éd. Gallimard, 1944.
  • Hrádza proti Pacifiku, román, Un barrage contre le Pacifique, éd. Gallimard, 1950.
  • Námorník z Gibraltáru, román, Le Marin de Gibraltar, éd. Gallimard, 1952.
  • Koníky z Tarquinie, Les Petits Chevaux de Tarquinia, éd. Gallimard, 1953.
  • Celé dni pod stromami, román, Des journées entières dans les arbres - Le Boa, Madame Dodin, Les Chantiers, éd. Gallimard, 1954.
  • Námestie, román, Le Square, éd. Gallimard, 1955.
  • Moderato Cantabile, román, Les Éditions de Minuit, 1958.
  • Pol jedenástej večer v lete, román, Dix heures et demie du soir en été, éd. Gallimard, 1960.
  • Poobedie pána Andesmasa, L'Après-midi de Monsieur Andesmas (récit), éd. Gallimard, 1962.[15].
  • Únos Lol V. Stein, román, Le Ravissement de Lol V. Stein, éd. Gallimard, 1964.
  • Le Vice-Consul, éd. Gallimard, 1966.
  • Anglický milenec, román, L'Amante anglaise, éd. Gallimard, 1967.
  • Zničiť, vraví, Détruire, dit-elle, éd. Les Éditions de Minuit, 1969.
  • Abahn Sabana David, éd. Gallimard, 1970.
  • Láska, L'Amour, éd. Gallimard, 1972.
  • Ah ! Ernesto, un conte pour enfants, éd. Hatlin Quist, 1971.
  • Vera Baxter ou les Plages de l'Atlantique, éd. Albatros, 1980.
  • Sediaci muž v chodbe, L'Homme assis dans le couloir (récit), Les Éditions de Minuit, 1980.
  • Leto 80, L'Été 80, Les Éditions de Minuit, 1980.
  • Zelené oči, Les Yeux verts, éd. Les Cahiers du Cinéma, 1987. Paru préalablement dans Les Cahiers du cinéma n° 312-313 de juin 1980.
  • Papieriky s poznámkami z jedného dňa, Outside - Papiers d'un jour, éd. Albin Michel, coll. « Illustrations », 1981.
  • Atlantický človek, L'Homme atlantique, Les Éditions de Minuit, 1982.
  • Smrteľná choroba, La Maladie de la mort (récit), Les Éditions de Minuit, 1982.
  • Milenec, román, L'Amant, Les Éditions de Minuit, 1984.
Prix Goncourt en 1984, Prix Ritz-Paris-Hemingway (meilleur roman publié en anglais) en 1986.
  • Bolesť, La Douleur, éd. POL, 1985.
  • Modré oči, čierne vlasy, Les Yeux bleus, cheveux noirs, Les Éditions de Minuit, 1986.
  • Pobehlica z normandského pobrežia, La Pute de la côte normande, Les Éditions de Minuit, 1986.
  • La Vie matérielle, éd. POL, 1987.
  • Emily L., Les Éditions de Minuit, 1987.
  • Letný dážď, La Pluie d'été, éd. POL, 1990.[16].
  • Milenec zo severnej Číny, L'Amant de la Chine du Nord, éd. Gallimard, 1991.
  • Yann Andréa Steiner, éd. POL, 1992.
  • Písať, Écrire, éd. Gallimard, 1993.
  • Vonkajší svet, Le Monde extérieur - Outside 2, éd. POL, 1993.
  • To je všetko, C'est tout, éd. POL, 1995.
  • La Mer écrite (textes de Duras sur des photographies d'Hélène Bamberger), éd. Marval, 1996.
  • Zošity z vojny a iné texty, Cahiers de la guerre et autres textes, éd. établie par Olivier Corpet et Sophie Bogaert, POL/IMEC, 2006.[17].

Film[upraviť | upraviť zdroj]

  • Hirošima moja láska - scenár k filmu

Ceny[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]