Marie Pujmanová

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Marie Pujmanová
česká spisovateľka a novinárka
Marie Pujmanová
Rod. menoHennerová
Narodenie8. jún 1893
Praha, Česko
Úmrtie19. máj 1958 (64 rokov)
Praha, Česko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Marie Pujmanová

Marie Pujmanová, rodená Hennerová (* 8. jún 1893, Praha – † 19. máj 1958, Praha) bola česká spisovateľka a novinárka. Bol jej udelený titul národná umelkyňa.

Jej otec Kamil Henner bol univerzitným profesorom cirkevného práva na Právnickej fakulte Karlovej univerzity. Pujmanová sa neskôr myšlienkovo ​​rozišla s triedou, z ktorej pochádzala, a venovala sa robotníckej problematike. Niekoľkokrát navštívila Sovietsky zväz a tieto cesty veľmi ovplyvnili jej myslenie. Od roku 1912 žila v Českých Budějoviciach a vzala si syna tunajšieho zámožného advokáta a politika V. Zátku. Manželstvo však nebolo šťastné a po jej nervovom ochorení skončilo rozvodom. Druhýkrát sa vydala za Ferdinanda Pujmana. V roku 1932 podporovala štrajk baníkov v Moste.

Prispievala do Rudého práva (kde sa snažila pôsobiť na deti), Literárních novin, Lidových novin, Tribuny, Českého slova, Přítomnosti atď.

V 50. rokoch sa stala jednou z hlavných propagátoriek politických procesov. Napr. žiadala maximálne tresty pre "zradcov". Zároveň urobila maximum pre to, aby z väzenia dostala svojho syna Petra, ktorý chcel so skupinou ľudí utiecť cez hranice.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

Začiatky jej tvorby sú ovplyvnené impresionizmom, neskoršia tvorba je už úplne pod vplyvom socialistických myšlienok. Jej tvorbu ovplyvnil František Xaver Šalda a Růžena Svobodová. Neskôr na ňu veľmi zapôsobil Julius Fučík.

Jej diela sú presvedčivejšie ako diela Marie Majerovej, bojovala v nich proti nezamestnanosti a fašizmu.

  • Pod křídly – (1917) zachytáva detstvo citovo prudkej Irenky, autobiografické prvky
  • Povídky z městského sadu – (1920) reakcie na prvú svetovú vojnu
  • Pacientka doktora Hegla – (1931) príbeh o meštianskom dievčati Karle, ktorá sa zamiluje do ženatého doktora a stane sa jeho milenkou, musí sa vyrovnať s opovrhnutím zo strany svojej vlastnej spoločenskej triedy, vymaniť sa z jej pút a prejsť dezilúziou lásky, aby dozrela v samostatnú vyrovnanú ženu a stala sa spokojnou slobodnou matkou
  • Předtucha – (1942) novela zaoberajúca sa problémom dospievajúcich detí, príbeh o úzkosti o životy blízkych
  • Svítání – (1949) zachytáva tu meniaci sa život mládeže, ide o súbor poviedok, ktoré sú rozdelené do troch častí:
    • Za časů císaře pána – život detí v Rakúsku-Uhorsku
    • Čerti s ním šijí – z obdobia prvej republiky
    • Včera a dnes – po roku 1945
  • Sestra Alena – (1958) krátka poviedka o mladej zdravotnej sestre, ktorá sa zamiluje do pacienta po nefrektómii, aj napriek jeho zlému zdravotnému stavu si ho vezme, končí tragicky
  • Modré Vánoce – (1958)

Románová trilógia[upraviť | upraviť kód]

  • Lidé na křižovatce – (1937) román z prostredia veľkého závodu (továrnik Kazmar – Tomáš Baťa), tu na osudoch ľudí sleduje zmeny politického myslenia 20. rokov 20. storočia. Používa tu vnútorný monológ. Z celej trilógie najkvalitnejšie dielo
  • Hra s ohněm – (1948), politický román rozpráva o osude G. Dimitrova (obvineného zo zapálenia ríšskeho snemu) Dostupné online.
  • Život proti smrti – (1952), dokončuje osudy hlavných postáv na konci vojny

Poézia[upraviť | upraviť kód]

Jej poézia je veľmi politická a trpí všetkými problémami poézie 50. rokov 20. storočia.

  • Zpěvník – (1939)
  • Verše Mateřské – (1940)
  • Rafael a Satelit – (1944), veršovaná inotajná poviedka o domove – takmer nepolitické dielo
  • Radost i žal – (1945)
  • Vyznání lásky – (1949)
  • Milióny holubiček – (1950)
  • Čínský úsměv – (1954)
  • Praha – (1954)
  • Marie Curieová – (1957), poéma – takmer nepolitické dielo

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Marie Pujmanová na českej Wikipédii.