Markazit

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Markazit
Markazit
FeS2
Všeobecné informácie
Trieda Sulfidy a sulfosoli
Zaradenie II/D.20-10
Rok objavenia 1845
IMA status prijatý (1959)
Kryštalografia
Kryšt. sústava rombická
Bodová grupa mmm
Priestorová grupa Pnnm
Mriežkové param. a=4,445 Å
b=5,425 Å
c=3,388 Å
V=81,70
Z=2
Morfológia
Habitus masívny, kvapľovitý, jemnozrnitý, tabulárne kryštály
Zrasty podľa {101}, menej časté podľa {011}
Optické vlastnosti
Farba(y) bronzový
Farba vrypu šedočierny
Lesk kovový
Priesvitnosť opakný
Odrazivosť
na vzduchu
λ (nm) R1 (%) R2 (%)
400 40,60 45,10
420 42,20 46,00
440 43,80 48,50
460 44,80 50,30
480 45,50 52,10
500 46,20 54,10
520 47,40 55,40
540 48,60 55,50
560 49,20 54,90
580 49,10 54,10
600 48,90 53,50
620 48,60 52,80
640 47,80 52,20
660 47,20 51,60
680 46,60 51,10
700 46,20 50,60
Fyzikálne vlastnosti
Tvrdosť (Mohs) 6-6,5
Hustota 4,89 kg.dm−3
Štiepateľnosť zlá podľa {010}
Lom nepravidelný
Ostatné
Rozpustnosť v kys. dusičnej
Magnetické vlast. po zahriatí magnetický
Odrody a variety
lonchidit
Pozri aj portál Vedy o Zemi
zoznam minerálov

Markazit je minerál kryštalizujúci v rombickej sústave, chemicky disulfid železnatý - FeS2.

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Markazit vytvára kryštály mnohorakých tvarov, vrátane tabuľkovitého a pyramidálneho. Tieto kryštály majú väčšinou zaoblené plochy. Zdvojčatením z nich vznikajú kopijovité alebo hrebeňovité agregáty. Môže však mať celistvý, nátekovitý alebo obličkovitý habitus. Vnútorná stavba markazitových hľúz je lúčovitá. V porovnaní s pyritom je jeho farba bledšia, na vzduchu tmavne. Vryp má zelenočierny. Je to nepriehľadný minerál s kovovým leskom.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká v usadených horninách, z hydrotermálnych roztokov na rudných žilách, častý je výskyt hľúz aj pekne vyvinutých kryštálov v uhlí.

Poznávanie[upraviť | upraviť zdroj]

Markazit sa na vzduchu pomerne rýchlo rozkladá, čím sa líši od pyritu, ktorý je aj napriek rovnakému chemickému zloženiu stálejší. Slabo sa rozpúšťa v kyseline dusičnej.

Výskyty na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Banská Štiavnica (Štiavnické vrchy), Prievidza, Handlová, Ortúty (Kremnické vrchy, pri Banskej Bystrici) a viacero drobných hydrotermálnych výskytov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]