Marko Vrzgula

	Marko Vrzgula
	slovenský maliar
Narodenie	24. február 1966 (58 rokov); Košice, Slovensko
	Biografický portál

Marko Vrzgula (* 24. február 1966, Košice, Slovensko) je výrazný slovenský maliar, organizátor výstav a maliarskych sympózií. Katedru maľby na Vysokej škole výtvarných umení absolvoval v rokoch 1985 – 1991. (Rašla, Stoklas, Berger)

V období 1992 – 2002 bol pedagógom na Katedre maľby Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave (Základy maľby a Kresba pre 1. až 5. ročník ), v rokoch 2002 – 2004 na Katedre výtvarnej výchovy a tvorby Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre.

Je jedným zo zakladajúcich členov združenia Modré Hrušky (1988).

Vrzgula je autorom konceptu a správcom galérie GUBA (2004), ktorú tvorí deväť samostatných priestorov - cca 2 400 m² výstavnej plochy. GUBA predstavuje autentický priestor súčasnej architektúry, v ktorom diela komunikujú so svojim okolím v kontexte každodennej reality. V dlhodobých cykloch tu predstavilo svoju tvorbu viac ako 70 slovenských a českých, ale aj maďarských a poľských umelcov.

Od roku 2004 je umelcom v slobodnom povolaní. Žije a tvorí v Bratislave a v liptovskej obci Lúčky - kúpele.

Výstavy[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1988 svoju tvorbu predstavil na vyše dvadsiatich samostatných výstavách na Slovensku (Bratislava, Martin, Poprad, Spišská Nová Ves, Košice, Žilina, Dolný Kubín, Zvolen, Senica, Trenčín), vo francúzskom Hégenheime a v Herzlyi (Izrael). Zúčastnil sa na viac ako päťdesiatich kolektívnych výstavách, o. i. vo Viedni, St. Pöltene a Horne (Rakúsko), vo Varšave a v Poznani (Poľsko), Mníchove a v Bruckmühli (Nemecko), v Novom Sade (bývalá Juhoslávia), vo Washingtone (USA), Sofii (Bulharsko), Cagnes-sur-Mer (Francúzsko), Londýne (Veľká Británia), v Česku (Osová Bítýška, Klatovy – Klenová) a na Slovensku.

Zúčastnil sa medzinárodného sympózia v rakúskom Horne, sympózia veľkoformátovej maľby v Dolnom Kubíne (2x), maliarskeho sympózia v Moravanoch nad Váhom, programu Artists-in-Residence – Jelení Studio v Prahe, plenéru v Malej Frankovej (2x). Od roku 2010 pravidelne poriada maliarske sympózium Lúčky.

Maliarska tvorba[upraviť | upraviť zdroj]

Vrzgulova tvorba sa rozvinula a pretrváva vo viacvrstvovom obsahovom aj formálnom spektre. Je klasickým tvorcom, ktorý spontánne reaguje a nekladie si žiadne koncepčné filtre medzi seba a svet. Priamočiarosť je jeho konceptom a asi najpriliehavejším termínom, ktorý vystihuje jeho prístup k motívu. Až keď ho dostane do svojho farebného laboratória, nastáva umelecký výskum. Nekompromisný, autentický, radikálny. Výsledok je najčastejšie na hranici abstraktného obrazu. Ten býva charakteristický silnými pastóznymi gestami, vytvorenými rôznymi spôsobmi nanášania farebného média (valec, frotáž, driping, špachtľa, haptické vstupy...)

Pracuje vo formáte dlhších, niekoľkoročných cyklov. Figúru abstrahoval v absolventskej práci Okná (1990 – 1991), rotujúci molitanový valec určoval pásové kompozície dlhoročného cyklu Prieniky (1993 – 2000). Príbuzný princíp opakovania horizontál uplatnil aj v nasledujúcom cykle Mosty (2004 – 2011) – tu vznikol frotovaný raster staccata odtlačkov reálnych drevených dosiek a prvkov v obraze. Ďalším cyklom sú Pohyby a Špirály (2006 – 2012), v ktorých sa farebné pasty už zásadne aktivizujú a tvoria tak predstupeň zatiaľ posledného niekoľkoročného maliarskeho cyklu Pulzary (2011 – 2015).

Zdokonaľuje vlastnú akrylovú receptúru schopnú uniesť extrémne množstvo farebnej pasty, čo mu umožňuje vytvárať haptické reliéfy plné farebných odkazov. Týmto sa Vrzgula dostáva priamo fyzicky do tvorby kompozície bez akéhokoľvek nástroja. Najvýznamnejšou zložkou takejto tvorby je azda samotný proces – akcia autora v ploche obrazu. Obrazy vznikajú síce dôsledne pripraveným, ale stále gestom – oživujúcim farebnú hmotu, ktoré dáva každému tvaru aj individuálny charakter. Každej kompozícii predchádza kresliarska skica, veľmi zaujímavá a výtvarne kvalitná, schopná samostatnej prezentácie. Tieto kresebné podklady sa v aktuálnej tvorbe dostávajú z malej plochy papiera na povrch veľkých plátien a svojou nervnou linkovou štruktúrou modelujú nielen nosnú kompozíciu, ale aj celú plochu obrazu.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]