Mešita (Chisaria)
| Mešita v Chisarii (Mešita Chadžiho Murada) | |
| mešita | |
 celkový pohľad na mešitu z juhu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Oblasť | Plovdiv |
| Okres | Chisaria |
| Mesto | Chisaria |
| Štvrť | Chisar |
| Náboženstvo | Islam |
| Súradnice | 42°30′06″S 24°42′08″V / 42,501676°S 24,702213°V |
| Dĺžka | 6 m |
| Šírka | 12 m |
| Výška | 3,2 m |
| - najvyššej veže | 22 m |
| Výstavba | |
| - dokončenie | 1464 |
  Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
| |
| Wikimedia Commons: Mosque, Hisarya | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Mešita (bulh. Джамия – Džamija) v Chisarii je budova mešity s minaretom[1][2][3][4][5] z druhej polovice 15. storočia[4] nachádzajúca sa v meste Chisaria v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku.[2][3][4]
Iné názvy[upraviť | upraviť zdroj]
Budova je známa aj ako Historická mešita (bulh. Историческата джамия – Istoričeskata džamija),[2][4] alebo Mešita Chadžiho Murada (bulh. Хаджи Мурад джамия – Chadži Murad džamija) a v niektorých zdrojoch je spomínaná tiež pod názvom Mešita Chadžiho Mechmeda (bulh. Хаджи Мехмед джамия – Chadži Mechmed džamija).[4]
Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]
Budova leží v centrálnej časti mesta Chisaria pri západnom pevnostnom múre antického mesta Diocletianopolis.[4]
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Po tom čo sa stalo územie dnešného Bulharska v roku 1364 súčasťou Osmanskej ríše, územie dnešného mesta Chisaria a okolie boli rozhodnutím osmanského sultána darované rumelskému berlejbejovi, pašovi Šachbedinovi (bulh. Шахбедин (Шехабетин) паша – Šachbedin (Šechabetin) paša).[4] Mešita aj s minaretom boli postavené v roku 1464,[4][1] ale v tom čase už bola osada, ktorá sa na mieste nachádzala, v štádiu úpadku ku ktorému došlo po smrti pašu Šachbedin v roku 1455. Miesto sa postupom času vyprázdnilo a zpustlo a bez obyvateľstva ostalo až do prelomu 17. a 18. storočia, kedy na mieste vznikla malá turecká osada, ktorej stavby boli postavené na ruinách bývalého antického mesta ako aj neskoršej stredovekej osady.[4]
Mešita sa následne využívala až do roku 1878,[4] kedy bola budova mešity, s výnimkou minaretu[2][4] v priebehu rusko-tureckej osloboditeľskej vojny spolu s okolitými stavbami[4] do základov vypálená a zbúraná.[2][4] O niečo neskôr bola budova obnovená.[4]
Do začiatku 21. storočia budova nebola ako mešita pravidelne využívaná. To sa zmenilo v roku 2002, kedy sa jej správy ujal na základe iniciatívy a pomoci úradu plovdivského muftiho nový imám, ktorý sa do Chisarie za týmto účelom presťahoval z kărdžalijského regiónu. Od tej doby mešita opäť funguje ako regulárna moslimská svätyňa.[4]
Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]
Mešita[upraviť | upraviť zdroj]
O vzhľade pôvodnej budovy neexistuje veľa informácií a nevie sa ako presne vyzerala.[4]
Súčasná budova mešity postavená na jej základoch je jednoduchá stavba, obdĺžnikového pôdorysu s valbovou strechou. Budova je 6 metrov dlhá, 12 metrov široká a jej výška dosahuje 3,2 metra. Múry sú hrubé približne 0,5 metra a budova je postavená z kameňov.[4]
Minaret[upraviť | upraviť zdroj]
Minaret je jedinou súčasťou stavby, ktorá sa do súčasnosti zachovala v pôvodnej podobe z roku 1464.[2][1][4] Je vysoký 22 metrov, v jeho vrchnej časti sa nachádza kruhová pavlač a strieška zakončená tradičným osmanským alamom (kovová ozdobná časť).[4] Priemer pavlače je približne 8 metrov.[4]
Druhovo je minaret typu yivli (tzv. skladaný typ minaretu), pričom ide o jediný exemplár tohto typu na území Bulharska.[1]
Je postavený z[4][1][5] červených[4] vertikálne uložených[5] tehál,[4][1][5] ktoré sú z vonkajšej strany polkruhové,[4][5] pričom sú poskladané tak aby vytvárali dekoratívny vzor.[5] Spodná časť pavlače je vyzdobená tzv. stalaktitmi[4] (špecifický typ reliéfovej výzdoby, ktorý sa dá nájsť len na moslimských náboženských stavbách, predovšetkým mešitách).[6] Dekorácia minaretu bola s najväčšou pravdepodobnosťou zhotovená na základe vplyvu seldžuckých tradícií (rovnako, ako napríklad Šachbedinova mešita Imaret v Plovdive).[5]
Dekoratívna fasáda minaretu nebola pokrytá klasickou maltovou omietkou, bol však s najväčšou pravdepodobnosťou použitý iný materiál s vysokým obsahom vaječných bielkov (vaječné bielky sa v tom čase pri výstavbe minaretov z dôvodu posílenia ich stability pridávali aj do klasickej maltovej omietky).[5]
Dvor[upraviť | upraviť zdroj]
Okolo mešity sa nachádza nádvorie s rozlohou približne 5 árov.[4]
Galéria[upraviť | upraviť zdroj]
-
celkový pohľad na areál mešity zo severozápadu -
celkový pohľad na areál mešity zo západu
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f MIKOV, Ľubomir. Džamiji i mesdžidi v Bălgarija (interior, eksterior, dekoracija). Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Institut za etnologija i folkloristika/Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2017. 348 s. ISBN 9789543228799. S. 116. (po bulharsky)
- ↑ a b c d e f KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. Bălgarija. Stará Zagora : Domino EOOD. 2013. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 246. (po bulharsky)
- ↑ a b Джамията [online]. bgglobe.net, [cit. 2022-11-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t u v w x y z Историческата джамия в град Хисаря [online]. grandmufti.bg, [cit. 2022-11-14]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e f g h MIKOV, Ľubomir. Džamiji i mesdžidi v Bălgarija (interior, eksterior, dekoracija). Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Institut za etnologija i folkloristika/Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2017. 348 s. ISBN 9789543228799. S. 126. (po bulharsky)
- ↑ MIKOV, Ľubomir. Džamiji i mesdžidi v Bălgarija (interior, eksterior, dekoracija). Sofia : Bălgarska akademija na naukite – Institut za etnologija i folkloristika/Izdatelstvo na Bălgarska akademija na naukite "Prof. Marin Drinov". 2017. 348 s. ISBN 9789543228799. S. 127. (po bulharsky)
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mešita (Chisaria)
