Mechatronika

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Typický mechatronický diagram, Mechatronika je vzájomnou kombináciou niekoľkých technických disciplín.

Mechatronika je vzájomne pôsobiacou kombináciou mechaniky („mecha-“ zo slova mechanika), elektroniky („-tronika“ zo slova elektronika), informatiky a automatizácie. Zmyslom tohto multidisciplinárneho vedného odboru je vývoj mechatronických systémov, ktoré v sebe spájajú všetky štyri mechatronické subkomponenty (mechanické a elektronické komponenty, automatické riadenie a softvér) - ako napr. tlmič v automobile, rýchlovlak, vesmírna sonda a aj spotrebná elektronika (fotoaparát, práčka a ďalšie smart zariadenia v domácnosti).

Mnohé zariadenia v priemysle a službách a tiež výrobky bežnej spotreby sú založené na spojení MECHAnických a elekTRONICKÝCH prvkov. Avšak stroje, prístroje, zariadenia a výrobky sa stávajú mechatronickými až vtedy, keď vykazujú i určitý stupeň "inteligencie, ktorá je výsledkom rozvoja elektroniky, informačno-komunikačných a riadiacich technológií (automatizácie). [1]

Vznik termínu mechatronika[upraviť | upraviť zdroj]

Termín „mechatronika“ vznikol v Japonsku na konci 70-tych rokov, kde už od roku 1969 vyvstala potreba zavedenia vhodného termínu, ktorý by reflektoval narastajúcu interakciu medzi disciplínami strojného a elektrotechnického inžinierstva v mnohých výrobkoch. Následne bol tento termín použitý aj na výrobky vyznačujúce sa zjednodušenou mechanikou so sofistikovanými elektronickými funkciami. Tento termín je v súčasnosti široko medzinárodne akceptovaný ako prístup k inžinierstvu a inžinierskemu návrhu, ktorý integruje strojné, elektrotechnické a informačné inžinierstvo v širokom spektre výrobkov a procesov.

Projektovanie mechatronických systémov[upraviť | upraviť zdroj]

Japonci si ako prví uvedomili, že pri projektovaní mechatronického výrobku sa nedá optimálny výsledok dosiahnuť tak, že tím strojných a elektrotechnických inžinierov vyprodukuje svoje časti výrobkov viac či menej nezávisle jeden na druhom a až potom sa ich snažia spojiť. Uvedomili si, že najlepšie výsledky sa dajú dosiahnuť len postupom „zhora dole“ vychádzajúc zo špecifikácie výrobku a zaoberajúc sa jeho stále podrobnejšími detailmi. Mechatronický prístup návrhu výrobkov a procesov sa už od veľmi včasného stupňa návrhu usiluje využívať schopnosti, inteligenciu a pružnosť, ktoré sú poskytované implementáciou elektroniky, softvéru, informačných a riadiacich technológií. V mechatronike sú tak dnes bežne využívané moderné technológie ako cloud, umelá inteligencia, Internet vecí, virtuálna a rozšírená realita a podobne.

Ako hovorí definícia - mechatronika spája informatiku, automatizáciu, mechaniku a elektronické systémy do jedného integrovaného celku. Tieto 4 oblasti je pre vytvorenie mechatronického zariadenia nutné medzi sebou efektívne prepojiť a jednotlivé komponenty vzájomne previazať. Prepojenie a previazanie týchto komponentov sa deje pomocou inteligentných technológií. Inteligentné technológie tak vytvárajú spojivo medzi jednotlivými štyrmi oblasťami mechatroniky. Inteligentné technológie nie sú piatou samostatnou oblasťou mechatroniky, tvoria však "dušu" mechatronického výrobku, bez ktorej by jednotlivé jeho časti spolu nefungovali.[2]

Variant tohto odboru[upraviť | upraviť zdroj]

Jedným z variantov tohto odboru je biomechatronika, ktorá vzájomne spája stroj a človeka, zvyčajne vo forme odnímateľných častí, ktoré nahrádzajú alebo dopĺňajú telo, ako napr. brnenie, kardiostimulátor ap. Je to skutočná verzia kybernetického oblečenia, ktoré vytvára z ľudí kyborgov.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  • Mechatronika - studijny-odbor | Portál VŠ [online]. www.portalvs.sk, [cit. 2019-02-17]. Dostupné online.
  • Inteligentné technológie a systémy | Automobilová mechatronika FEI STU - Mechatronika.cool [online]. www.automobilova-mechatronika.fei.stuba.sk, [cit. 2019-02-17]. Dostupné online.